Bučovice Zámok

Hrad Bučovice je renesančná budova postavená v rokoch 1575 až 1585 na objednávku Jána Šemberyho z Boskovíc, jedného z najbohatších moravských šľachticov svojej doby. Staviteľom hradu bol severotaliansky majster Pietro Gabri, ktorý vykonal prácu s využitím plánov Jacoba Stradu. Budova vyrástla ako palazzo na hrade fortezza, opevnený palác, ktorý bol v strednej Európe výsadou najvýznamnejších šľachticov. Dnes je hrad otvorený verejnosti a patrí medzi národné kultúrne pamiatky.

Najviditeľnejším prvkom renesančného jadra hradu je jeho priestranný nádvorie vrúbľované z troch strán arkádami s početnými stĺpmi. Celkovo je tu 96 tenkých stĺpov a arkád s hlavami Iónskeho, rímskeho a korintského poriadku. Sochy týchto stĺpov sú zdobené znakmi, kamenné stĺpy dverí potom nesú znamenia zakladateľa hradu a jeho manželiek. Samotný hrad predstavuje skromný vzhľad, jeho fasáda nie je jedným z bohato zdobených.

Od roku 1633 hrad prešiel barokovými úpravami vedenia Giovanni Giacomo Tencally, ktorý pracoval pre Maximiliána z Lichtenštajnska - tento šľachtic získal hrad a panstvo tým, že si vzal dcéru Jana Šemberu Kateřinu. Tencalla vytvorila v strede dvora v rokoch 1635 až 1637 fontánu. Vodárenské práce dosahujú výšku 8,5 metrov a predstavujú calichoidnú vázu s lupenou ohnutou hlavou, ktorá prechádza do štyroch hlbokých dračích hláv opierajúcich sa o plecia squatting morskej panny. Hornú časť korunuje socha Dionýza. Na tom istom barokovom javisku boli pridané štyri rohové veže s kovovými lampášmi, ale postupne sa museli potápať pre svoju váhu.

Na rozdiel od vonkajšej striedmosti má hrad niekoľko bohato zdobených reprezentačných sál v západnom krídle. Sála piatich zmyslov má na mape alegórie zmyslov podľa kresieb Marteny de Vos a v lunets sú techniky chiaroscury maľované starobylé scény. Takzvané vtáčia izba nesie na strope maľovanú sieť s Amorom a vtákmi na jeho vrchole. Najrozsiahlejšou je Imperiálna miestnosť, ktorú s veľkou pravdepodobnosťou zdobil dvorný sochár a štuka cisára Rudolfa II. Hans Mont. Jeho tvorba zahŕňa vysokú štuku v štyroch lunetoch s postavami cisára Karla V., mýtickej Európy, boha Marty a Venuše, v iných lunetoch potom umiestnil rímskeho cisára. Izba pre králiky je zdobená freskami s najviac asity zobrazujúcimi králiky v ľudských situáciách, dokonca bojujúce s ľuďmi, uprostred stropu je hostina králičej pary. Venuša izba zdobené fresky benátskej školskej tradície.

Geometrická záhrada 17,5 ha obklopená hradbami je priľahlá k hradu. Areál bol voliteľne rozdelený so sekerami zdobenými fontánami a ozdobami z medovníkov a záhybov. V priebehu 20. storočia sa záhrada pretransformovala a bola rekonštruovaná v šesťdesiatych rokoch podľa plánov D. Menclovej a B. Wagnera. Záhrada je jedným z dôležitých príkladov rozvoja sadistickej architektúry v Českej republike.

Od roku 1681 je hrad stratégovaný svojimi prestížnymi funkciami a stal sa administratívnym centrom panstva, od roku 1722 sídlom centrálnej lichtenštajnskej účtovnej kancelárie. Odvtedy nedošlo k žiadnym významným štrukturálnym zmenám. V roku 2001 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V 10. rokoch 21. storočia boli dlhé roky nefunkčnej fontány úplne obnovené.