Orlová: benediktíni, uhlie a nové centrum v Lutyni

Mesto na Orlovskej plošine

Orlová je sliezske mesto v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. Leží na Tešínskom Sliezsku, asi desať kilometrov od poľskej hranice. Po nemecky sa volá Orlau, po poľsky Orłowa. Člení sa na štyri miestne časti: Město, Lazy, Poruba a Lutyně. Pri sčítaní v roku 2021 žilo v Lutyni necelých 21 tisíc ľudí, v Porube vyše 5 200, v časti Město vyše 1 100 a v Lazoch 317². Už z týchto čísel je vidieť, že ťažisko mesta sa v priebehu 20. storočia presunulo.

Mesto leží v nadmorskej výške 200 až 300 metrov na Orlovskej plošine, ktorej chrbát medzi Petřvaldom, Orlovou a Karvinou dosahuje 300 metrov. Na plošine sa zachovali stopy po zaľadnení: tvary terénu a bludné balvany svedčia o vale náporovej morény³. Os územia tvoria potoky, ktorým sa tu hovorí stružky. Všetky časti mesta v rôznej miere poznačila ťažba uhlia: poklesy pôdy, haldy, odvaly a kalové nádrže.

V Porube ležia rybníky, napríklad Kališčok, Dub, Špice alebo Nový rybník. Spolu s rybníkmi pozdĺž Rychvaldskej Lutyňky v Lutyni patria do vtáčieho územia Heřmanský stav – Odra – Poolší, kde sa chráni bučiačik močiarny, rybárik riečny a slávik modrák³. V Lutyni a v Porube rastú metasekvoje čínske chránené ako pamätné stromy.

Orol, soľ a benediktíni

Podľa povesti odpočíval pri love v tunajších lesoch tešínsky knieža Měšek s manželkou Ľudmilou. Z krovia vzlietol obrovský orol s hostiou a pustil ju nad kniežacím párom. Knieža v tom videl Božie znamenie, dal na mieste postaviť kaplnku a osadu pomenoval podľa orla⁴. Povesť zachytáva maľba v presbytériu orlovského kostola, reštaurovaná v roku 2013⁵. Ako meno v skutočnosti vzniklo, sa nevie. Základom je najskôr slovo orol a podľa jazykovedcov mohla dedina prevziať meno od vodného toku nazývaného Orlava. Orlicu nesie aj mestský erb, prijatý roku 1970⁶: dopĺňa ju listnatý strom a skrížené banícke kladivká, ktoré podľa mesta pripomínajú, že mestom urobila Orlovú ťažba uhlia⁴.

Prvá písomná zmienka o Orlovej pochádza z roku 1223, z listiny vroclavského biskupa Vavrinca. Osada vtedy tvorila jadro územia nazývaného Sal, teda Soľ, a patrila benediktínom z kláštora Tyniec pri Krakove⁴. Roku 1227 potvrdil pápež Gregor IX. Orlovú benediktínom z Tyńca. Listinou z roku 1268 opolský knieža Vladislav I. kláštor v Orlovej zriadil, prípadne obnovil jeho práva. Kto navštívil kostol na sviatok Narodenia Panny Márie, požíval 30 dní plnú slobodu, a kláštor sa tak stal útočiskom aj pre prenasledovaných vrátane zločincov⁷.

Mnísi sa na prelome 13. a 14. storočia podieľali na kolonizácii Tešínska: klčovali lesy a zakladali dediny. S kláštorom je spojený vznik Poruby a Laz. Opátstvo podľa mesta hospodársky ovplyvňovalo okolie s rozlohou asi 160 km²⁴. Opát Ján III. dal v polovici 15. storočia postaviť murovaný kostol. Smerovali k nemu davy pútnikov a roku 1473 boli jeho návštevníkom udelené stodňové odpustky⁷.

Začiatkom 60. rokov 16. storočia tešínsky knieža Václav III. Adam, ktorý prestúpil na protestantizmus a potreboval peniaze, opáta vyhnal a kláštorné majetky pripojil k fryštátskemu panstvu. Budovy kláštora boli neskôr rozobraté; podľa tradície poslúžil materiál na stavby v Rychvalde. Panstvo potom držali Cikánovci zo Slupska, od roku 1619 Bludovskí z Bludova, ktorí roku 1765 postavili vedľa kostola zámok, a v 19. storočí Mattencloitovci.

Sliezske Hradčany

Na vyvýšenine nad námestím v časti Orlová-Město stojí dvojvežový novogotický Kostol Narodenia Panny Márie. Podľa mesta je najvýznamnejšou pamiatkou Orlovej⁴ a niekedy sa mu prezýva Sliezske Hradčany⁸. Stojí na mieste kaplnky spomínanej v listine z roku 1223 a gotického kostola z 15. storočia. Starý kostol bol roku 1903 až na presbytérium rozobratý a nový vznikol podľa návrhu Josefa Bergera⁹. Dokončený bol roku 1905 a vysvätený roku 1906. Z gotického kostola zostalo presbytérium, teda priestor okolo hlavného oltára⁵. Z námestia vedie ku kostolu schodisko v tvare písmena Y¹⁰ so štyrmi sochami svätcov: svätého Jozefa, Benedikta, Jána Nepomuckého a Hedvigy. Organ od krnovskej firmy Bratia Riegrovci má 2 700 píšťal⁵⁹. Kostol je kultúrnou pamiatkou a bohoslužby sa v ňom konajú po česky aj po poľsky.

V 80. rokoch hrozilo poddolovanému kostolu zbúranie. Zachránil ho kňaz Antonín Huvar s farníkmi a na jeho prácu nadviazali ďalší kňazi. Opravy trvali tri desaťročia a zavŕšilo ich v roku 2013 reštaurovanie oltára⁸. Za kostolom leží zámocký park s prírodno-krajinárskou kompozíciou. Stál v ňom zámok Bludovských, ktorý od roku 1902 slúžil ako mestská nemocnica a na prelome 70. a 80. rokov bol pre poddolovanie zbúraný.

Uhlie, železnica a gymnáziá

V stredoveku bola Orlová poľnohospodárskou obcou, kde malo význam aj plátenníctvo. Zmenu prinieslo uhlie. S ťažbou sa začalo v prvej polovici 19. storočia a roku 1844 poskytli Mattencloitovci Rothschildovcom právo ťažiť uhlie. V roku 1850 bolo na území Orlovej a Laz už 16 uhoľných jám⁴. Zásadný význam malo napojenie na Košicko-bohumínsku železnicu. Okolo baní rástli banícke kolónie, napríklad Mühsam, ľudovo Mizam, Halfarova kolónia alebo Václavka.

Obec rýchlo rástla a na začiatku 20. storočia sa stala centrom českého aj poľského školstva a sídlom mnohých spolkov; mala aj vlastné múzeum. Roku 1922 bola povýšená na mesto⁴. Cez Orlovú jazdila úzkorozchodná električka medzi Ostravou, Petřvaldom a Karvinou. Roku 1909 tu vzniklo české gymnázium a zároveň Poľské reálne gymnázium Juliusza Słowackého¹¹. Do jeho prvého ročníka nastúpilo 23. septembra 1909 celkom 92 žiakov¹².

Baňa Lazy sa začala budovať roku 1890 ako Nová jáma a stavala sa ako najväčšia a najmodernejšia baňa svojej doby. Ťažiť sa v nej začalo roku 1892 a na vtedajšie pomery mala obrovskú kapacitu 500 tisíc ton uhlia ročne¹³. Dňa 20. mája 1919 tu došlo k výbuchu metánu a uhoľného prachu a zahynulo 92 baníkov¹⁴. V Porube vznikla roku 1871 baňa Žofie, kde ťažba skončila roku 1995¹⁵. Neďalekú baňu Václav založila roku 1899 rakúska banská spoločnosť Alpine, ľudovo sa jej preto hovorilo Alpinka. Z bane zostala správna budova, ktorá je kultúrnou pamiatkou¹⁶.

Spor o Tešínsko, štrajk a vojna

Po prvej svetovej vojne sa Československo a Poľsko sporili o Tešínsko. Počas sporu bolo poľské gymnázium od mája 1920 zatvorené a jeho budovu obsadilo československé vojsko. Pri rozdelení Tešínska v roku 1920 pripadla Orlová Československu. Na cintoríne stojí pomník padlým v sedemdňovej vojne o Tešínsko z roku 1919. Pri orlovskom štrajku 4. apríla 1925 zomreli po zásahu polície ľudia. Pripomína ich žulový balvan neďaleko námestia, odhalený v roku 1960, a hrob s nápisom „Žalujeme“ na miestnom cintoríne¹⁷. V 30. rokoch zasiahla Orlovú hospodárska kríza, sprevádzaná sociálnymi nepokojmi a štrajkami.

Po Mníchove bola Orlová v roku 1938 pripojená k Poľsku a po jeho porážke v roku 1939 sa stala súčasťou Nemeckej ríše⁴. V roku 1938 boli zrušené české školy, počas nemeckej okupácie všetky poľské. Mnohí učitelia poľského gymnázia boli v roku 1940 zatknutí a odvezení do koncentračných táborov. Medzi nimi bol básnik Adolf Fierla, orlovský rodák, ktorý na gymnáziu študoval a neskôr učil. Červená armáda oslobodila Orlovú 1. a 2. mája 1945.

Mesto, ktoré mizlo

Negatívne vplyvy ťažby sa naplno prejavili po druhej svetovej vojne. Poddolované budovy sa búrali už na začiatku 50. rokov a tisíce ľudí začali odchádzať, hlavne z Laz¹⁸. Uvažovalo sa dokonca o úplnej likvidácii Orlovej a presťahovaní jej obyvateľov do okolitých miest a obcí⁴. K tomu napokon nedošlo. Postupne zmizla väčšina starého mesta aj pôvodných Laz. Z Laz zostala hlavne uličná sieť bez domov, niekoľko osamotených pomníkov a areál bane; pri sčítaní v roku 2021 žilo v Lazoch 317 ľudí². V starej Orlovej padla v roku 1969 budova meštianskej školy, neskôr Cingrov dom pod evanjelickým kostolom, Robotnícky dom, stará budova českého gymnázia, sokolovňa a v roku 1987 aj budova poľského gymnázia Na Obrokách. Zbúraný bol aj obchodný dom s kioskom, v ktorom býval vývod banských plynov nazývaný „večný oheň“¹⁹.

Električkové trate pre poddolovanie postupne zrušili a roku 1963 sa rýchliky presunuli na novú preložku trate cez Dětmarovice. Osobné vlaky prestali v Orlovej zastavovať v roku 1967 a staničná budova bola zbúraná. Karvinský deník v roku 2012 uviedol, že Orlová je jediným mestom v Česku s viac ako 10 tisíc obyvateľmi bez vlakového spojenia a že zvyšné koľaje slúžia nákladnej doprave²⁰. Pod starou Orlovou dodnes uniká banský plyn a na mnohých miestach stoja výduchy metánu. Baňa Lazy ťažila až do novembra 2019. Od roku 1892 sa z nej vyťažilo 145,4 milióna ton uhlia¹³. Dňa 27. júla 2024 odstrelili asi 83 metrov vysokú betónovú ťažnú vežu bane. V areáli má na želanie pamiatkarov zostať oceľová kozlíková ťažná veža jamy číslo dva²¹.

Nové mesto v Lutyni

Nádej priniesli geologické vrty v rokoch 1957 a 1958 pri susednej obci Horní Lutyně. Nehľadali uhlie, ale naopak miesto, kde žiadne nie je a kde sa dá stavať²². Územný plán z roku 1958 prvýkrát počítal s prenesením mesta na poddolovaním neohrozené územie obce Horní Lutyně²³. Tá sa predtým volala Polská Lutyně a k Orlovej bola pripojená roku 1960; Lazy a Poruba k nej patrili od roku 1946.

Výstavba sídliska sa začala roku 1963. Stavalo sa po okrskoch, ktorým sa dodnes hovorí etapy. V prvom z nich pozdĺž Masarykovej ulice našlo byty asi päťtisíc ľudí²⁴, ďalšie etapy pribúdali až do konca 80. rokov. Počet obyvateľov mesta vzrástol z 24 268 v roku 1970⁶ na 36 399 pri sčítaní v roku 1991²⁵. Školy a obchody sa pritom podľa mesta stavali s oneskorením za bytmi.

Už skôr vyrástlo v Porube banícke sídlisko s takzvanými fínskymi domčekmi, z ktorých sa niektoré zachovali. V polovici 90. rokov dostala Masarykova trieda zelený stredný pás a malé kruhové objazdy. Námet prišiel od partnerov zo švajčiarskeho Illnau-Effretikonu²⁶. V roku 2003 pribudol na V. etape parkovací dom so športoviskami na streche, navrhnutý v spolupráci so študentmi architektúry z Winterthuru²⁷. Uprostred sídliska stojí kaplnka svätého Jána Nepomuckého, ktorá patrila ešte starej dedine Lutyně a dodnes sa v nej slúžia omše.

Čo zostalo zo starej Orlovej

Po roku 1989 sa prístup k starej Orlovej zmenil. Začala sa revitalizácia zameraná na záchranu zachovaných budov a pred plánovaným zbúraním bola zachránená aj radnica z roku 1928⁴. Budovu postavila v rokoch 1927 – 1928 na mieste starej radnice firma staviteľa Františka Trubku²⁸. Po rekonštrukcii ju znovu otvorili v roku 1995 a slúži aj ako obradná sieň. Jadro časti Orlová-Město, asi 60 domov, chráni ochranné pamiatkové pásmo²⁹. Patrí k nim Husov dom, budova bývalej mestskej sporiteľne alebo bývalá škola sestier boromejok, ľudovo nazývaná „kláštor“; stredovekým kláštorom však nebola. Starou Orlovou sprevádza náučný chodník Zapomenutá Orlová (Zabudnutá Orlová), otvorený v apríli 2021 s 12 informačnými tabuľami. Vznikol ako študentský projekt z participatívneho rozpočtu³⁰, v roku 2025 k nemu pribudli štyri ďalšie zastavenia³¹.

Na Cingrovom kopci stojí neskoroklasicistický evanjelický kostol. Základný kameň položili 24. júna 1861 a vysvätený bol 15. októbra 1862³². Do základov pod vežou vložili cisársky patent z toho istého roku o zrovnoprávnení protestantov. Pre poddolovanie kostol staticky zabezpečovali už v roku 1982³³. V roku 2004 musel zbor na základe rozhodnutia stavebného úradu kostol prestať používať a zvažovalo sa aj jeho zbúranie. V roku 2005 prešiel ďalšou generálnou opravou³² a evanjelici sa doň vrátili. Evanjelický cintorín vedľa kostola, kde sa naposledy pochovávalo v roku 1930, zanikol pre poddolovanie a v roku 2012 na jeho mieste vznikol pamätník.

Školy, šport a rodáci

České gymnázium sa viackrát sťahovalo. Od 2. septembra 1996 sídli v novej budove v centre Lutyně, ktorá zvíťazila v súťaži Stavba roka a získala cenu Grand Prix³⁴. Jej tvar odkazuje na rímske Koloseum. Gymnáziom prešli napríklad sexuológ Radim Uzel a moderátorka Iva Kubanková. Poľské gymnázium sa z Orlovej presťahovalo do Karvinej¹¹. V Lutyni dnes funguje základná a materská škola s poľským vyučovacím jazykom a tiež výstavná sieň Múzea Tešínska.

Kultúrny život zabezpečuje Dom kultúry mesta Orlová s Kinom O. Konajú sa tu napríklad Dni mesta Orlová a mesto usporadúva aj medzinárodné cyklistické preteky žien Gracia Orlová⁴. Hokej sa v Orlovej hrá od roku 1930³⁵. Dnešný MHK Slovan Orlová hrá na zimnom štadióne v športovom areáli Na Stuchlíkovci v Lutyni, kde sú aj futbalové ihriská, tenisové kurty a volejbalový areál³⁶.

V Orlovej sa v roku 1925 narodil sochár Stanislav Kolíbal. V roku 2019 zastupoval Česko na veľkej medzinárodnej výstave umenia v Benátkach, ktorá sa koná každé dva roky³⁷. Rodákmi sú aj huslista a dirigent Bohdan Warchal, zakladateľ Slovenského komorného orchestra, a zvukár Otokar Balcy. V Lazoch sa narodili poľskí spisovatelia Gustaw Przeczek a Karol Piegza. Petr Bezruč napísal báseň „Lazy“ o tunajšom starostovi Křístkovi, ktorý v Lazoch presadil českú školu.