Dům čp. 117 Zborovská ulice Nájomný dom

Vitajte na Zborovskej ulici na Menšej strane. Práve teraz stojíš pred domom s číslom sto sedemnásť a vítaš ťa v jeho spurnej a elegantnej podobe. Ak sa na to pozriete, uvidíte štvorposchodovú budovu, ktorá pohltila ducha staroveku, ale tiež nesie energiu konca cudzieho storočia. Jedná sa o dom, ktorý bol vytvorený slúžiť ako prenájom priestoru, miesto, kde rôzne ľudia našli svoj domov, ktorý chcel žiť v centre Prahy.

Teraz sa zastavme, ako tento dom vlastne vznikol. Predstavte si Prahu v 80. rokoch. Mesto sa vyvíja, mení a spôsob, akým staviame. Počas tohto obdobia, konkrétne medzi tisíc a osemsto osemdesiatšesť a tisíc osemsto osemdesiatsedem, bola táto budova vzatá z plánov do reality. Za jeho vytvorenie sú zodpovední dvaja talentovaní architekti, Jan Zeyer a Viktor Skůčik. Títo dvaja muži chceli vytvoriť niečo, čo by zapadalo do historického kontextu Malej strany, ale zmenilo by aj moderné potreby tej doby.

Teraz venujte pozornosť samotnej architektúre. Pozrite sa pozorne na prednú časť domu. To, čo vidíte, je štýl nazývaný neorenesančná. Je to v podstate nový pohľad na renesančné prvky, ktoré boli populárne oveľa skôr. V tomto prípade je dom veľmi silne ovplyvnený konceptom, ktorý obhajuje Antonín Wiehl, dôležitá postava českej architektúry. Všimnite si, že tvary fasády sú navrhnuté tak, aby pripomínali českú renesanciu zo 16. storočia. Je to fascinujúca hra času. Architekti sa snažili vytvoriť pocit stability a tradície, ktorý sprevádzal zlatý vek českej stavby. Ak sa pozriete na susedný dom, všimnete si, že obe budovy majú veľmi podobný vzhľad, ktorý vytvára harmonický celok na ulici a pocit jednoty.

Keď premýšľame o osobnostiach zapojených do tohto miesta, musíme spomenúť Antonín Wiehl. Hoci si dom priamo nenavrhol, jeho vízia a štýl sú tu hlboko zapísané. Jan Zeyer a Viktor Skůčik nefungovali vo vákuu, ale čerpali z najlepších vzorov svojho času. Chceli, aby dom vyzeral ušľachtilý, ale zároveň zostal funkčný ako nájomný objekt. Je to krásny príklad toho, ako potreba žiť v Prahe v kombinácii s túžbou po kráse a historickej kontinuite.

A teraz prichádzame k časti, ktorá vás môže zaujímať najviac. Pozrime sa na detaily, ktoré nie sú viditeľné na prvý pohľad, ale ktoré tvoria dušu tohto domu. Vedeli ste, že projekt tohto domu nebol vynájdený v pražskom štúdiu? Architekti hľadali inšpiráciu v iných mestách. Tento projekt bol inšpirovaný najmä domom pani Alešovej v Prachaticiach. Je fascinujúce, že vzhľad budovy tu, v centre pražskej malej strany, má svoje korene v južných Čechách. To ukazuje, ako veľmi potom vznik inšpiroval regionálnu architektúru k vytvoreniu niečoho jedinečného.

Ďalším zaujímavým detailom je pôvodná dekorácia. Ak by ste sa mohli vrátiť v čase do tisícosemdesiatsedem, videli by ste farebné sgrafiti na fasáde. Sgraffiti je technika dekorácie stien, v ktorej sú odstránené sadrové vrstvy, aby sa vytvorili vzory. V tomto prípade to bol motív českých renesančných budov. Ale na tomto dome je naozaj nezvyčajné, že autori tu používali imaginárne dekorácie. To znamená, že nesledovali striktne kopírovanie existujúcich vzorov, ale vytvorili si vlastnú predstavu o tom, ako by mala vyzerať renesančná dekorácia. Na rozdiel od iných diel tu Zeyer a Skučik experimentovali s predstavivosťou a kreativitou, čím sa dom stal jedinečným kusom pražskej stavby.

Ak sa pozriete na budovu ako na celok, skúste si predstaviť všetkých ľudí, ktorí žili na týchto štyroch podlažiach za posledných sto tridsať rokov. Koľko príbehov sa tu stalo, koľko rozhovorov bolo počuť vo oknách s výhľadom na Žborovskú ulicu. Tento dom nie je len hromada tehál a sadry, je to svedok transformácie nášho mesta. Od doby rozkvitnutia Neo-Renaissance až po prvú svetovú vojnu až po dni tvojho úmrtia.

Cíť atmosféru tohto miesta. Malá Strana má svoju špecifickú energiu a takéto domy ju definujú. Sú to tiché pamiatky, ktoré nám hovoria o ambíciách architektov, vplyve regionálnych modelov z Prachatic a túžbe vrátiť sa do mesta krásu šestnásteho storočia v novom odeve.

Teraz, keď viete, čo je za výhľadom na dom číslo jedna-sedemnásť, navrhujem vám zostať na chvíľu a sledovať svetlo odraziť od fasády. Všimnite si jednoduchú, ale dôstojnú líniu budovy, ktorá tak elegantne dopĺňa sestru svojho suseda. Je to perfektný moment na krátku zastávku v dnešnom svete zhonu.

Pomaly uzatvárajme túto krátku kapitolu z histórie Malej strany. Dúfam, že tento pohľad na novorenesančný nájomný dom vás obohatil a že keď sa pozriete na podobné budovy v Prahe, budete teraz hľadať stopy inšpirácie z iných miest alebo detaily, ktoré hovoria o predstavivosti ich tvorcov.

Pozývam vás na ďalšiu prechádzku ulicami tejto krásnej štvrte. Objavte ďalšie skryté rohy, všimnite si podrobnosti na fasády a byť vedený históriou, ktorá je prítomná na každom kroku. Ďakujem vám za pozornosť a prajem vám krásny zvyšok dňa v Prahe. Dovidenia.