Dům kultury Inwest Kultúrny dom

Vitajte v centre Plzne, na mieste, kde sa dnes stretávajú Američania a Dennisov nábreží. Stojíte na mieste, ktoré stále vyvoláva silné spomienky v mnohých ľuďoch, aj keď vaše oči teraz vidia niečo úplne iné ako to, čo tam stálo pred niekoľkými rokmi. Vidíte priestor pred vami, kde bol Dům kultury Inwest umiestnený, v skorších časoch známy ako Dom kultúry ROH. Je to zvláštny pocit stáť na mieste, kde mesto dominovalo a napriek tomu ho už nikdy neuvidíme. Skúste si na chvíľu predstaviť, že sa vraciate späť v čase, pretože práve tu bola jedna z najvýznamnejších stavieb vášho času, ktorá vo svojej podobe a veľkosti ovládala celý tento roh ulice.

Teraz poďme na to, ako táto cesta začala. Prvý výkop do zeme, prvý výkop, sa konal v roku deväťsto osemdesiat. Bolo to obdobie, keď sa mesto vyvinulo iným tempom a hľadalo sa nové centrum kultúry a spoločenských stretnutí. Dizajn stavby bol vypracovaný uznávanými tvorcami, konkrétne Miloslav Hrubec, Pavel Němeček a Jaroslav Holler. Ich cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť ako moderné kultúrne a konferenčné centrum. Po niekoľkých rokoch výstavby prišiel veľký deň, keď bola budova otvorená v roku deväťsto osemdesiatšesť. Odvtedy sa táto budova stala nevyhnutnou súčasťou Plzeňskej maľby.

Ak sa pozriete okolo seba, skúste zrekonštruovať vzhľad budovy v duchu. Bola vykonaná v neskorom brutálnom štýle, čo znamená, že stavil na surové, masívne a odvážne tvary. Ak ste teraz hľadali detaily, o ktoré by ste sa mali postarať, sústreďte sa na geometriu. Hlavným a dominantným prvkom celého dizajnu bol trojuholník. Tento tvar nebol len taký detail, ale ovplyvnil všetko. Trojuholník diktoval pôdorys celej budovy, ovplyvnil usporiadanie vnútorného priestoru a určoval formu okolitého priestoru. Predstavte si teda masívny, uhlový objekt, ktorý vnímal každý, kto tadiaľto prešiel.

Vnútorné priestory boli navrhnuté tak, aby ubytovali obrovské množstvo ľudí. Hlavným srdcom budovy bola veľká sála, ktorá mohla ubytovať až 2000 divákov. Predstavte si energiu a hluk, keď bola hala plná. Bola tu aj menšia sála pre dvesto šesťdesiat ľudí, ktorá slúžila na intímnejšie stretnutia alebo prednášky. Práve táto kombinácia veľkého a malého priestoru urobila z budovy univerzálne centrum pre dôležité mestské stretnutia.

Teraz venujte pozornosť ľuďom, ktorí sú s týmto miestom úzko spojení. Budova nebola len betónová skrinka, ale žila umelcami a tvorcami. Jednou z kľúčových osobností spojených s týmto miestom bol Miroslav Horníček. Divadlo Miroslav Horníček bolo umiestnené v priestoroch domu, ktoré sa v roku dvetisíc stalo samostatnou organizáciou. Predstavte si teda, ako moderná architektúra so živým divadlom, hrou a emóciami zmietaná v týchto brutálnych priestoroch. Bolo to miesto, kde sa stretla Plzeňská verejnosť, kde sa diskutovalo o umení a vznikali nové dramaturgické vízie.

Teraz sa možno čudujete, prečo táto budova už nie je viditeľná. V skutočnosti je história tohto miesta zaujímavá, čo je veľmi nezvyčajné z hľadiska urbanistického plánovania. Táto rozsiahla budova bola postavená na ploche, kde boli záhrady predtým umiestnené. Je fascinujúce si uvedomiť, že toto konkrétne miesto v celej histórii mesta nikdy predtým nepostavila žiadna iná budova. Záhrady sa tak zmenili na betónovú dominantu, ktorá vládne už desaťročia. Avšak aj najväčšie budovy majú svoj koniec. Na jar roku bolo zbúraných dvetisíc dvanásť budov. Takže jedna z najpozoruhodnejších foriem brutalizmu v Plzni zmizla, rovnako ako trojuholníková geometria, ktorá definovala tento kút mesta tak dlho.

Keď tu dnes stojíte, cítite atmosféru prechodu. Je to miesto, kde spomienka na staršie generácie kolízie s novou tvárou mesta. Aj keď už nemôžete vstúpiť do sály, kde Miroslav Horníček hral, alebo obdivovať odvážne tvary architektov Hrubek, Nemec a Holler, história tohto miesta zostáva v nás. Je to pripomienka toho, ako sa mení naše vnímanie krásy a ako rýchlo môže niečo, o čom sme si mysleli, že je večné, zmiznúť.

Ďakujem, že ste sa zastavili v tejto neviditeľnej, ale súčasnej časti Plzeňskej histórie. Dúfam, že táto cesta časom vám pomohla a že si viete predstaviť, ako tento priestor vyzeral v časoch jeho najväčšej slávy. Teraz sme pozvaní ďalej skúmať okolie. Pilsen má svoju vlastnú históriu v každom rohu, čaká na znovuobjavenie. Prajeme vám príjemné pokračovanie vašich výletov po meste a vychutnať si zvyšok dňa. Dovidenia.