Vodárenská věž v areálu Plzeňského Prazdroje Vodárenská veža

Vodárenská věž v areálu Plzeňského Prazdroje v Východní Předměstí je dôležitou technickou pamiatkou zo začiatku 20. storočia, ktorá bola postavená na zabezpečenie nezávislosti pivovarov na vodných zdrojoch. Tento objekt, ktorý dosahuje celkovú výšku približne 50 metrov, predstavuje jedinečnú kombináciu priemyselnej funkčnosti a špecifickej architektúry.

Potreba zvýšiť výrobnú kapacitu pivovaru a rastúci dopyt po pive v Plzni viedla k rozhodnutiu vybudovať svoj vlastný vodný systém začiatkom 20. storočia. Vtedajší hlavný inžinier pivovaru František Spalek navrhol komplexné riešenie po študijnej ceste do niekoľkých veľkých európskych pivovarov, aby sa zabezpečila úplná nezávislosť pivovaru na vonkajších vodných zdrojoch. Projekt bol spracovaný v roku 1905 a v tom istom roku začal s výstavbou staviteľ Eduard Kroh. Veža bola umiestnená na najvyššom mieste pivovarného priestoru, aby bola schopná dodávať rastlinám vodu vlastným pádom. Toto miesto bolo náhodou územím bývalého mesta šibenice, kde bol popravený Jan Sladký Kozina. Pri stavbe základov budovy sa našli kostrové pozostatky, ktoré sú dnes uložené v pamätníku na úpätí veže. Celá budova bola konečne daná do prevádzky 20. decembra 1907.

Architektonické riešenie veže spája murovanú spodnú časť s oceľovou vrchnou časťou s tenkým betónovým plášťom. Priemer veže na päte je 13,34 metra a jeho výška je 25,5 metra. V rozšírenej časti budovy sú dve nádrže - väčšie pre riečnu vodu a menšie pre vriacu vodu. Prístup k týmto nádržiam je zabezpečený pomocou komunikačného diapozitívu, ktorým je špirálovitá rampa namontovaná na konzole vo vnútri veže. Vrchnú časť budovy tvorí 7,8 metra vysoká železná kupola pokrytá medeným plechom. Končí s výhľadom lampáš s bleskozvodom a sochou kráľa Gambrina, ktorý slúži ako vetry kormidlo. Podľa dostupných historických zdrojov bola lampa v prvých rokoch po dokončení tiež vybavená svetlometom.

Veža bola plne funkčná a využívaná do roku 2005. Počas svojej prevádzky prešla dvoma opravami, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1960 - 1963 až 1987 - 1991. V roku 2008 bola vodná veža zaradená do zoznamu skutočných kultúrnych pamiatok spolu s jubilejnou bránou pivovaru Plzeň. V rámci tejto príležitosti vydala Česká národná banka pamätnú zlatú mincu z vydania Kultúrnych pamiatok Technického dedičstva, na ktorom je vystavovaná Jubilejná brána, nie samotná Veža. No ako súčasť vydania Technického pamätníka bola pri tejto príležitosti vytlačená pečiatka s rytinou veže.

Objekt je viazaný rôznymi atrakciami a legendami. Uvádza sa, že veža bola postavená ako kópia jedného z holandských majákov, ale nenašli sa žiadne holandské majáky pripomínajúce vežu. Stavba je podobná vodovodnej tryske postavenej podľa Intzeho princípu. K tradíciám ľudí patrí príbeh učňov pivovaru, ktorí sa bavili v 60. a 70. rokoch minulého storočia tým, že vytiahli internú komunikačnú diapozitív na motorke.

Vodná veža je dnes súčasťou komplexu Plzeň Pravodu a predstavuje dôležitý prvok technického dedičstva. Jeho historická hodnota a jedinečné technické riešenie z neho robí cenný objekt pre každého, kto sa zaujíma o priemyselnú históriu a architektúru.