Kostel svatého Jakuba (Mnichovo Hradiště) Kostol

Dekanov kostol sv. Jakuba Väčší v Mníchove Hradiště je top baroková sakrálna budova od 1726 do 1727. Stojí na vyvýšenej terase nad údolím Nedbalky asi sto metrov od námestia T. G. Masaryka. Tento jednoloďový chrám má obdĺžnikovú presbytériu, západnú vežu a cibuľovú strechu. Bol postavený na mieste pôvodnej gotickej svätyne od času založenia mesta a je chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky.

Súčasnú barokovú podobu chrámu postavila grófka Marie Markéta Valdštejnová, rodená Černínová z Chudenice, od roku 1726 do roku 1727. Dôkazom toho je chronograf na hlavnom stavebnom portáli. Meno priameho staviteľa nie je v historických prameňoch isté, ale pamiatku pripisuje staviteľovi Waldsteinovi M. Raimondimu. Jeho rukopis sa prejavuje aj na neďalekej barokovej farskej budove z 1701. V štýle, táto budova ukazuje podobnosť s chrámmi v Bosne a Loukovciach.

Architektonicky je to obdĺžniková jednoloďová budova, doplnená západnou vežou s cibuľovou strechou a obdĺžnikovou presbytériou, vedľa ktorej je na severnej strane sakristia. Vonkajšie steny sú rozbité pilastermi a lizénovými rámami, zatiaľ čo vnútorné steny sú tiež rozdelené pilastermi. V presbytérii je krížový trezor a sakristia je zapuzdrená udatným trezorom s lunetmi. Na lodi boli pôvodné valcované klenby odrezané a nahradené dreveným stropom.

Vnútorné vybavenie budovy pochádza z rôznych stavebných období. Hlavný oltár spravil tesársky pán J. Fleher a je doplnený oltárnym obrazom sv. Jakuba maliarom Jánom Georgeom Hertlom z Turnovu. Po stranách hlavného oltára sú sochy sv. Václava a sv. Vojtěcha z roku 1727, ktorého autorom je kozmosový sochár Josef Jiří Jelínek. Dva rokokové bočné oltáre vo forme plešatiny siahajú do roku 1764 a obraz Panny Márie na tanieri z roku 1735 je opäť dielom Johna Georgea Hertleho. V interiéri sa nachádza aj kazateľnica z roku 1736 a krstník z roku 1776. Duchovnú správu zabezpečuje rímskokatolícka farnosť - dekanstvo Mnichovo Hradiště.

Medzi kľúčové historické momenty stavby patrí stavba barokového chrámu v rokoch 1726 až 1727, vytvorenie rokokových bočných oltárov v roku 1764, nadobudnutie krstu v roku 1776 a výroba mramorového náhrobku Alžbety Kollerovej v roku 1818. Okolo svätyne je zrušený cintorín s množstvom cenných klasických a empirických náhrobkov. Na stene kostola sa nachádza empirický mramorový náhrobok Elizabeth Kollerovej, ktorá nechala jeho matku vytvoriť rakúskeho bojovníka z obdobia napoleonských vojen František Arnošt Koller. Autorom diela je viedenský majster Rudolf Schadow. Náhrobný kameň Františky z Ehrentalu, hrobky Vincenta Valdštejna J. Hájeka z Bakova z rokov 1788 a 1797, náhrobný kameň Kateřiny Leibnicovej z roku 1594, náhrobný kameň šľachticky Meluziny Křineckej z Ronova a Dymokura, ako aj zachované pamiatky padlých vojakov z prusko-rakúskej vojny z roku 1866.

Táto oblasť v okrese Mladá Boleslav v stredočeskom kraji predstavuje cenný príklad najvyššej barokovej sakrálnej architektúry spojenej s rodinou Valdštejn. Návšteva tohto miesta nad dolinou Nedbalka ponúka priame stretnutia s históriou od gotických začiatkov mesta po barokovú rekonštrukciu až po cenné svetské diela v bezprostrednej blízkosti farského kostola.