památník Jaroslava Haška Budova múzea

Vitajte na Lipnice nad Sazavou. Zastav sa na sekundu a zhlboka sa nadýchni. Stojíte priamo pred malým, nenápadným domom, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná budova, ale pre každého milovníka českej literatúry a humoru je to miesto s takmer posvätnou atmosférou. Pozrite sa na túto skromnú budovu, ktorá stojí pred vami. Je to tu, v tomto tichom kúte, kde jeden z najvplyvnejších a najkontroverznejších spisovateľov našej krajiny Jaroslav Hasek strávil svoje posledné dni. Cíťte pokojné okolie tohto miesta a predstavte si, ako tu pred viac ako sto rokmi žil muž, ktorý dokázal vykonať absurdnosť sveta s neuveriteľným vtipom a iróniou.

Vráťme sa spolu v čase. Je to 921. Práve tento rok prišiel Jaroslav Hasek do Lipnice nad Sázavou. Pravdepodobne hľadal únik z zhonu a zhonu veľkých miest, mieru a príležitosti venovať sa svojim myšlienkam v prostredí blízkom k nemu. Tento dom sa stal jeho posledným prístavom. Hasek tu strávil posledné roky, ktoré boli plné písania, rozjímania, ale aj stretnutia s priateľmi. Bohužiaľ, v tomto dome, kde teraz cítime takú miestnosť, Jaroslav Hasek zomrel v roku 923. Toto tragické, ale aj prirodzené finále jeho života robí z tohto miesta pamätník, ktorý nás dnes víta.

Teraz venujte pozornosť samotnej budove. Ako ste si možno všimli, toto nie je nádherný palác ani monumentálna budova. Architektovia tohto domu zostali v zabudnutí, čo je v tomto prípade možno veľmi symbolické. Hashek nebol mužom veľkých gest alebo pompasov, takže sa úplne zhodol. Pozrite sa na fasádu a vidieť jednoduchosť riadkov. Všimnite si, že dom je chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky. To znamená, že štát uznal svoju mimoriadnu hodnotu nie pre svoju architektonickú jedinečnosť, ale pre svoju historickú a duchovnú súvislosť s osobnosťou Jaroslava Hašku. Dom je dnes starostlivo riadený miestnym múzeom, ktoré zabezpečuje, že skutočná forma tohto miesta je zachovaná tak, že návštevník môže cítiť, ako keby spisovateľ práve išiel do vedľajšej miestnosti a vráti sa k nám s nejakým zábavným príbehom.

Keď sa pohneme ďalej, je dôležité pamätať si, kto bol na tomto mieste zapletený. Jaroslav Hasek nebol samotár, hoci hľadal pokoj. Boli okolo neho ľudia, ktorí ho chápali a podporovali. Medzi mená spojené s touto pamiatkou patrí Jaroslav Panuška alebo Zdeněk Matej Kujeň. A nesmieme zabudnúť na Josepha Lada, ktorého kresby dali postave Haškovho stvorenia tvár, ktorú poznáme dnes. Predstavte si, že títo muži sedia pri stole, diskutujú o politike, literatúre a ako je svet niekedy neuveriteľne smiešny.

A tu prichádzame k najdôležitejšiemu. V jednej z izieb tejto budovy bola vec, ktorá navždy zmenila českú literatúru. Práve tu autor diktoval svoj najznámejší román o dobrom vojakovi Shvezkovi. Predstavte si obraz: Hashek sedí v kresle a rozpráva príbehy o Schezekovi, jeho neuveriteľný optimizmus a ako hovoril o byrokratickom stroji armády s úplnou zjavnou naivitou. Je fascinujúce myslieť si, že slová, ktoré dnes svet pozná, boli prvýkrát počuť v týchto stenách. Pot nie je len literárna postava, je to symbol odporu proti šialenstvu vojny a moci a všetko to začalo alebo skončilo tu v tomto malom dome v Lipnici.

V záujme zachovania tejto pamäti pre budúce generácie bola prvýkrát v roku deväťsto päťdesiatdeväť otvorená pamätná výstava. Múzeum sa však pri prvej dohode nezastavilo. V priebehu rokov bola výstava niekoľkokrát upravená a preinštalovaná, aby lepšie vyrozprávala príbeh spisovateľa. Hlavným míľnikom bol rok deväťsto osemdesiattri, keď došlo k ďalšej veľkej úprave expozície. V tomto roku bol v areáli umiestnený veľmi nezvyčajný objekt, pojazdný drevený hrob. Je to prvok, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať znepokojujúci, ale v súvislosti s Hashkovou iróniou a jeho pohľadom na smrť, je to veľmi vhodný detail, ktorý nás núti premýšľať o pominuteľnosti života a o tom, čo z nás zostalo.

Teraz ťa chcem ohromiť niečím, čo je naozaj osobné v pamätníku. Ak tam pôjdeš, neuvidíš len knihy a papiere. Uvidíte, čo Jaroslav Hasek skutočne použil. Medzi osobnými predmetmi, ktoré sú tu zobrazené, nájdete jeho dáždnik, klobúk alebo harmoniku. Predstavte si, že hrá nejakú zábavnú melódiu na tejto harmonike, aby rozptýlil smútok alebo nudu. A potom je tu ešte jedna vec, ktorá je veľmi typická pre Haseka, a to je fľaša a pol fľaše. Tieto objekty nie sú len obyčajné veci, sú fragmenty jeho identity. Hovoria nám o mužovi, ktorý miloval jednoduchú radosť, ktorý sa nebál byť sám sebou a ktorý mohol nájsť radosť aj v tých najmenších veciach, aj keď ho život často zradil.

Ak sa ešte raz pozrieš na tento dom, uvidíš to inak, však? Nie je to už len budova z kameňa a dreva, ale je to miesto, kde bola tragédia konca života prepletená s géniom literárnej práce. Je to miesto, kde ticho Lipnice nad Sázavou stretáva hlučný smiech Schezeka.

Pozývame vás, aby ste urobili posledný krok. Odstráňte slúchadlá alebo ich nechajte v ušiach a pomaly zadajte. Prejdite izby, kde Hasek žil a tvoril. Všimnite si detaily, cítiť vôňu starého domu a nechať svet Jaroslava Haseka pohltiť vás. Preskúmaj tú expozíciu, zastav sa jeho osobnými vecami a skús si predstaviť, čo by ti dnes povedal, keby tu stál s tebou. Prajem vám inšpiratívne turné a dúfam, že tento malý domček s veľkou históriou vás bude zaujímať rovnako ako tisíce návštevníkov pred vami. Zbohom vám prajem zvyšok dňa v Lipnice nad Sázavou.