Staroměstská vodárna Budova múzea

Vitajte v jednej z tichších, ale fascinujúcich perál pražského Starého Mesta. Zastavte sa na chvíľu, zhlboka sa nadýchnite atmosféru tohto miesta. Stojíte na Novotnom moste, v bezprostrednej blízkosti slávneho Karlovho mosta a pred vami je budova, ktorá kombinuje praktický nástroj s vysokým umením. Je to budova bývalej mestskej vodnej elektrárne, ktorá Vás dnes víta elegantnou formou a rozpráva príbeh o tom, ako sa zmenili potreby veľkého mesta a ako sa môže priemyselný priestor premeniť na kultúrny chrám.

Ak sa pozriete na celkový dizajn budovy, uvidíte krásneho zástupcu neorenesančného štýlu. Táto budova nebola vytvorená náhodne, ale bola výsledkom starostlivého plánovania v čase, keď Praha rýchlo rástla a potrebovala moderné systémy na zásobovanie vodou. Bol postavený v roku 1883 a autorom tohto ambiciózneho dizajnu bol architekt Antonín Wiehl. V tom čase to bol veľmi dôležitý technický objekt na zabezpečenie hladkého chodu mestského života. Predstavte si, že v čase, keď bola budova nová, neexistovali hudobné tóny, ale bol tam hluk vody a práca technikov, ktorí sa uistili, že ľudia v Starom Meste majú prístup k tomuto základnému zdroju života.

Teraz vás žiadam, aby ste venovali plnú pozornosť fasáde budovy. Pozri sa hore a pozri sa na detaily fasády. To, čo tu vidíte, sú takzvané sgrafiti. Sgrafito je fascinujúca technika, v ktorej sú vrstvy omietky zoškrabované, aby sa vytvoril farebný obraz. Všimnite si, že tieto dekorácie nie sú len náhodné vzory. Existujú okrasné prvky a figurálne motívy, ktoré dávajú budove ušľachtilý a hravý charakter. Pozeraním na fasádu sa v podstate pozeráte na galériu pod holým nebom. Dizajn týchto umeleckých prvkov zahŕňal skutočných majstrov ich odboru. Medzi nimi bol Mikoláš Aleš, ktorý vo svojom štýle definoval národný charakter českých čias, František Ženíšek a Jan Koula. Títo umelci vložili svoju kreativitu do vzhľadu vodárenskej továrne, čo z budovy nerobí ostrý technický objekt, ale skutočné umelecké dielo.

Teraz poďme dopredu v čase. Vodná elektráreň funguje už desaťročia, ale svet sa neustále vyvíja. V roku 1913 došlo k prestávke. V súvislosti so zriadením moderného a efektívnejšieho vodného zdroja Káraná už táto mestská vodná stanica v centre Prahy nebola potrebná. Jej prevádzka bola ukončená a budova zostala na určitý čas bez pôvodného účelu. V tejto chvíli sa však otvorila cesta k novej, možno ešte vzácnejšej úlohe.

V roku 1936 12. mája bola budova znovuzrodená. Stal sa sídlom múzea Bedřich Smetana. Je to veľmi symbolické spojenie. Budova, ktorá kedysi zásobovala mesto vodou, teraz začala zásobovať ľudí duchovným pokrmom v podobe hudby a histórie jedného z najvýznamnejších českých skladateľov. Bedřich Smetana, otec českej národnej hudby, našiel svoje trvalé útočisko v týchto múroch. Odvtedy návštevníci z celého sveta objavujú tajomstvá jeho stvorenia, skúmajú jeho život a inšpirujú sa jeho geniálnymi kompozitmi. Táto premena z technického vybavenia na múzeum je krásnym príkladom toho, ako možno zachovať historickú pamäť a ako získať nový zmysluplný život.

Možno vás teraz zaujíma, či táto budova bola prvá na tomto mieste. História tohto konkrétneho kusu Prahy je oveľa hlbšia, než si viete predstaviť z pohľadu architektúry z roku 1883. Ak by sme sa vrátili v čase do piateho storočia, zistili by sme, že odvtedy tu boli mlyny a vodné veže. To nám hovorí, že toto miesto bolo strategicky vybrané pred stáročiami pre jeho blízkosť k vode a jej využitie. Budova Antonín Wiehl preto nasledovala len dlhú tradíciu vodného priemyslu v tejto lokalite. Je to fascinujúca predstava, že pod nohami dnešnej neorenesančnej budovy leží vrstva stredovekej histórie.

Dnes je Staroměstská vodárna riadne zapísaný do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Českej republiky. Znamená to, že štát uznáva svoju mimoriadnu hodnotu nielen z hľadiska architektúry, ale aj z hľadiska svojho príspevku k českej kultúre a histórii. Keď dnes stojíte pred touto budovou, vidíte spojenie medzi niekoľkými svetmi. Vidíte inžinierstvo devätnásteho storočia, výtvarné umenie slávnych maliarov a hudobné dedičstvo Bedricha Smetanu.

Všimnite si, ako stavba harmonicky zapadá do blízkosti Novotného lávky. Je to miesto, kde sa mestský cestovný ruch pomaly upokojuje a dáva priestor na reflexiu. Je to perfektné miesto na krátku prestávku a pozrite sa na detaily, ktoré som práve popísal. Skúste si predstaviť kontrast medzi hlučnou prevádzkou vodnej elektrárne z konca devätnásteho storočia a tichým, úctivým prostredím múzea, ktoré je dnes budovou.

Teraz, keď poznáte príbeh tejto budovy, jej pôvod a jej premenu, ste pozvaní ďalej skúmať. Môžete vstúpiť a byť spotrebovaný svetom Bedřich Smetana, alebo pokračovať v prechádzke pozdĺž brehu rieky Vltavy a vidieť, ako sa história starej Prahy pretína s každým kameňom a fasádou, ktoré prechádzate.

Ďakujem, že ste sa na chvíľu zastavili v tejto krásnej pamiatke. Dúfam, že tento krátky výlet do histórie vám pomohol vidieť Staromestské Waterworks v novom svetle. Prajem vám príjemné pokračovanie v objavovaní tajomstiev nášho krásneho mesta. Dovidenia.