Český Těšín: predmestie za riekou Olše, ktoré sa stalo mestom

Dva brehy jednej rieky

Český Těšín patrí do okresu Karviná v Moravskosliezskom kraji a leží v historickom Tešínskom Sliezsku, na ľavom, západnom brehu rieky Olše. Štátna hranica s Poľskom vedie stredom rieky; takto ju stanovili pri rozdelení Těšína v roku 1920. Staré historické jadro Těšína so Zámockým vrchom a Piastovskou vežou leží na poľskej strane; z českého nábrežia je naň vidieť. Mesto tvorí sedem častí: okrem samotného Českého Těšína s bývalou obcou Svibice sú to Dolní a Horní Žukov, Koňákov, Mistřovice, Mosty a Stanislavice. Svibice je dnes južnou štvrťou mesta so sídliskom z 80. rokov.

Znak mesta je historický². V modrom štíte na modrej vlnitej päte stojí strieborný hrad s dvoma okrúhlymi vežami a nižšou vežou medzi nimi, nad strednou vežou je zlatá orlica. Vlajku s tromi vodorovnými pruhmi, červeným, žltým a modrým, dostalo mesto rozhodnutím z 1. februára 1994². Symbolom Tešínska aj samotného Českého Těšína je jarná rastlina hviezdnatec čemericový, ľudovo nazývaná těšíňanka. Kvitne ako jedna z prvých, už od marca.

Meno Těšín vysvetľuje povesť, ktorú rozpráva aj mestské informačné centrum³. Traja bratia, synovia kniežaťa Leška – Bolko, Leško a Češko – sa vraj po dlhom putovaní šťastne stretli pri prameni a na pamiatku toho, ako sa zo stretnutia tešili, postavili hrad a nazvali ho Těšín. Studňa troch bratov dnes stojí v poľskom Cieszyne. Doložené dejiny sa začínajú listinou pápeža Hadriána IV. z 23. apríla 1155, ktorá spomína hrad Těšín ako stredisko kastelánie⁴. Hrad aj staré mesto dnes ležia v Poľsku; pre Český Těšín sú súčasťou spoločných dejín.

Predmestie za riekou

Až do roku 1920 bolo územie dnešného Českého Těšína predmestím Těšína, sídelného mesta tešínskych kniežat⁴. Ľavobrežné predmestia boli riedko zastavané a patrili pod kniežaciu komornú správu. Ležali tu tri predmestské časti: Brandýs, Kamenec a najmladšia Saská kupa. Saskú kupu založil koncom 18. storočia knieža Albert Sasko-Tešínsky, zať Márie Terézie. Pozdĺž cesty od zámku dal postaviť desiatky súkeníckych dielní a položil tak základ dnešnej Hlavnej triedy⁴.

Viac ľudí sa na ľavom brehu začalo usádzať po veľkom požiari Těšína v roku 1789, po ktorom zbúrali mestské hradby. Predmestie si však ešte dlho udržiavalo vidiecky ráz s drevenými domčekmi pokrytými slamou alebo šindľom⁴. Z toho obdobia sa zachoval empírový dom v Masarykových sadoch č. 18 z roku 1833, podľa mesta najstaršia zachovaná nesakrálna stavba na území Českého Těšína⁵. Nad vchodom nesie nápis Gott segne das Haus, Boh žehnaj tomuto domu. Na Brandýse stával renesančný zámok, letné sídlo tešínskych Piastovcov. Dnes už nestojí.

Sady okolo domu vznikli na začiatku 19. storočia ako Albrechtova alej, dnes nesú meno Masarykove sady⁶. Na predmestí stojí aj budova Střelnice. Postavila ju v roku 1882 tešínska Strelecká spoločnosť, založená roku 1795 pod patronátom vojvodu Alberta, a v roku 1890 sa tu na streleckých pretekoch zúčastnil cisár František Jozef I.⁷ Na predmestí pôsobili aj tlačiareň rodiny Prochaskovcov, plynáreň a vo Svibici továreň na ohýbaný nábytok Josefa Jaworka.

Stanica celého Těšína

Zlom priniesla železnica. Košicko-bohumínska železnica, ktorá spojila Bohumín s Košicami, viedla po ľavom brehu rieky Olše. Jej prvý, 32 kilometrov dlhý úsek z Bohumína do Těšína uviedli do prevádzky v roku 1869⁸. Stanica na ľavom brehu sa stala hlavnou stanicou celého Těšína a okolo nej začala vznikať priemyselná štvrť. Pred prvou svetovou vojnou prepravila železnica okolo piatich miliónov cestujúcich a stanica Těšín mala najviac cestujúcich na celej trati⁸.

V rokoch 1887 – 1888 vyrástla na východnej strane koľajiska nová výpravná budova, ktorú potom využívali dve železničné spoločnosti⁸. Navrhol ju architekt Anton Dachler a je z režného, teda neomietnutého tehlového muriva⁸, v novorenesančnom štýle⁹. Dnes je kultúrnou pamiatkou¹⁰. Stanicou prechádzali významní hostia, okrem iných cisár František Jozef I. a bulharský cár Ferdinand I.⁹ Podľa mestského informačného centra sem v auguste 1906 na svojom poslednom európskom turné prišiel aj Buffalo Bill so svojím súborom Wild West⁸. Od 12. februára 1911 jazdila zo stanice cez most na rieke Olše do historického centra električka¹¹. Trať merala necelé dva kilometre¹¹.

Kostol v Masarykových sadoch

Na konci 19. storočia vyrástol v Albrechtovej aleji kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Postavili ho z iniciatívy jezuitov v rokoch 1891 – 1894 podľa projektu viedenského architekta Ludwiga Zatzku¹². Je novogotický, s priečnou loďou a veľkou rozetou v priečelí. Vybavenie interiéru dodala sochárska firma Ferdinanda Stuflessera zo St. Ulrichu v Tirolsku¹². Sú tu uložené ostatky svätého Melichara Grodeckého, umučeného v roku 1619 v Košiciach, ktorého v roku 1995 svätorečil pápež Ján Pavol II.¹² Dnes je to farský kostol a kultúrna pamiatka¹⁰.

V sadoch stoja aj ďalšie pamiatky. Baroková polychrómovaná socha svätého Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia je podľa mesta najstaršou plastikou na území Českého Těšína⁶. Novorenesančnú Fuldovu vilu navrhol viedenský architekt Julius Mayreder, postavili ju v roku 1899 pre Friedricha Eduarda Fuldu a jej priečeliu dominuje štít so štylizovanými slnečnými hodinami¹⁰. Pred druhou svetovou vojnou v nej sídlil nemecký konzulát, po vojne materská škola¹³.

Vlastné kostoly majú aj bývalé dediny, ktoré dnes patria k mestu. V Koňákove stojí vidiecky kostol Božej prozreteľnosti, ktorého areál s alejou a zľudovenými sochami apoštolov je kultúrnou pamiatkou¹⁰. V starej Svibici postavil tešínsky staviteľ Friedrich Fulda novorománsky kostol svätej Hedvigy Sliezskej, vysvätený v roku 1893. Omše sa v ňom slúžia po česky aj po poľsky. Kultúrnou pamiatkou je aj drobná ranobaroková kaplnka v Mostoch, nazývaná Švédska, z konca 17. storočia¹⁰.

Rok 1920: jedno mesto, dva štáty

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si Tešínsko nárokovalo Československo aj Poľsko. Spor mal rozhodnúť plebiscit, ten sa však nekonal. O rozdelení Tešínska napokon 28. júla 1920 rozhodla Konferencia veľvyslancov, teda zástupcovia veľmocí⁴. Hranica viedla cez mesto Těšín pozdĺž Olše. Historické jadro s námestím, zámkom, radnicou a divadlom pripadlo Poľsku, ľavobrežná priemyselná časť so stanicou a zhruba tretinou obyvateľov Československu.

Rozdelenie sa dotklo oboch strán: poľský Cieszyn zostal bez stanice a priemyselných štvrtí, ľavý breh bez historického centra, úradov a kultúrnych zariadení. Z predmestí Saská kupa, Kamenec a Brandýs vzniklo nové mesto Český Těšín, poľsky Czeski Cieszyn. Malo asi 2,7 km² a okolo 8 000 obyvateľov⁴. Kým dostalo úradný názov, používalo sa preň podľa mestského informačného centra označenie Těšín – nádraží, teda Těšín – stanica⁸. Na ľavom brehu stála stanica, plynáreň aj škola, chýbali však úrady, ďalšie školy a byty. Električka jazdila cez hranicu ďalej, dôkladné kontroly na moste však znemožňovali plynulú prevádzku. Naposledy vyšla 2. apríla 1921¹¹. Vozne odstavili v remíze na poľskej strane a neskôr ich predali do Bielska a do Lodže¹¹.

Nové mesto dvadsiatych a tridsiatych rokov

Z predmestia sa stalo okresné mesto⁴. V roku 1922 mu československá vláda poskytla pôžičku 15 miliónov korún na stavbu verejných budov a plán rozšírenia mesta vypracoval v roku 1927 moravský architekt a urbanista Emil Leo⁴. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tu vyrástli radnica, pošta, školy, nemocnica, cintorín, kostoly, synagóga, banky, hotely aj obytné domy. Stavebný rozmach zastavil až rok 1938⁴.

Radnicu navrhol ostravský architekt Vilém Richter, ktorého návrh s heslom „Braň se“ zvíťazil v súťaži vo februári 1925. Firma Eugena Fuldu ju postavila od 2. apríla do 5. decembra 1928¹⁴. Námestie pred ňou zostalo trhoviskom a v dlažbe je vyznačený pôdorys domu rodiny Tetlovcov, na ktorých pozemkoch radnica stojí¹⁴. Pri stanici vyrástla funkcionalistická budova pošty. Budovu gymnázia na Frýdeckej ulici, postavenú v rokoch 1932 – 1935, navrhol pražský architekt Jaroslav Fragner; od roku 1986 je kultúrnou pamiatkou¹⁵.

Svoje kostoly stavali aj evanjelické zbory. Kostol Na Rozvoji z roku 1927 bol pred vojnou nemeckým evanjelickým kostolom¹⁶. Kostol Cirkvi bratskej na Frýdeckej ulici z rokov 1928 – 1929 navrhol Eduard David¹⁷. Ten istý architekt navrhol aj kostol Na Nivách z roku 1932 s vežou vysokou 50 metrov¹⁸; postavili ho pre poľsky hovoriaci evanjelický zbor. Komunálny cintorín na ulici Hřbitovní otvorili v roku 1925 a židovská obec na ňom mala vlastnú časť¹⁹.

V roku 1928 postavil ortodoxný spolok Schomre Schabos, teda Strážcovia šabatu, podľa projektu Eduarda Davida synagógu v dnešnej Božkovej ulici²⁰. Centrom spoločenského života sa v rokoch 1933 – 1939 stala kaviareň Avion pri moste pod zámkom, kde hrával stály orchester²¹. Z roku 1930 pochádza vila Gottlieba a Stelly Fantelovcov na Smetanovej ulici, inšpirovaná anglickým halovým domom, s takmer neporušeným interiérom. Aj ona je kultúrnou pamiatkou¹⁰.

Vojnové roky

Na začiatku októbra 1938, po Mníchovskej dohode, prijalo Československo poľskú požiadavku a odstúpilo Poľsku časť Tešínska. Poľská armáda mesto obsadila a Český Těšín bol pripojený k poľskému Cieszynu ako Cieszyn Zachodni, Západný Těšín⁴. Po porážke Poľska v septembri 1939 pripadlo celé územie Nemecku a ľavobrežná časť mesta sa počas okupácie volala Teschen West⁴. Na jeseň 1939 nacisti zničili synagógy v meste¹⁹. Zachovala sa len synagóga Schomre Schabos: stála v radovej zástavbe, a tak ju nevypálili, zničili však jej interiér. Počas vojny slúžila ako sklad divadelných kulís¹⁹. Kaviareň Avion poškodil v roku 1939 výbuch mosta a nacisti ju potom zbúrali ako židovský majetok¹⁹.

V roku 1941 zriadili nacisti v mestskej časti Kontešinec zajatecký tábor. Boli v ňom vojnoví zajatci z celej Európy a väčšina z nich pracovala v baniach²². Na mieste tábora stojí od roku 1979 pomník medzinárodnej solidarity protifašistickej koalície s bronzovými reliéfmi väzňov od sochára Štěpána Mikulu²². Červená armáda vstúpila do mesta 3. mája 1945 a hranica sa vrátila do podoby z roku 1920⁴. Spor o ňu definitívne ukončila zmluva medzi Československom a Poľskom z roku 1958.

Divadlo, múzeum a dva jazyky

Hneď po vojne vzniklo v Českom Těšíne stále divadlo. Prvú premiéru, Noc na Karlštejne, odohralo 6. októbra 1945 v nevykúrenej sále na Střelnici²³. V roku 1951 k nemu pribudla Poľská scéna a v roku 1961 sa obe scény presťahovali do vlastnej budovy podľa projektu Zdeňka Vávru a Jana Černohorského²³. Od roku 2008 patrí k divadlu aj bábková scéna Bajka²³. Divadlo, kde pod jednou strechou hrá česká aj poľská scéna, je v Česku ojedinelé⁹.

Prvé mestské múzeum vzniklo v Českom Těšíne už v roku 1925. Po vojne ho 11. júna 1948 znovu ustanovili a jeho prvým správcom sa stal učiteľ a vlastivedný pracovník Ladislav Báča²⁴. Dnešná hlavná budova Múzea Tešínska na Hlavnej triede vznikla v rokoch 1885 – 1886 ako dom architekta Aloisa Jedeka. V rokoch 2018 – 2019 prešla kompletnou rekonštrukciou a v júni 2020 sa otvorila s expozíciou o vývoji Tešínskeho Sliezska²⁵. Střelnice je od roku 1996 sídlom kultúrneho strediska a k mestu patrí aj Tešínsky jazzový festival, ktorý sa koná od roku 1973⁷.

V roku 1960 prestal byť Český Těšín okresným mestom a stal sa súčasťou okresu Karviná⁴. Na okrajoch vznikali nové sídliská, v 80. rokoch aj sídlisko Svibice. Sídli tu Kongres Poliakov v Českej republike²⁶ aj Poľský kultúrno-osvetový zväz (PZKO)²⁷, ktorý v roku 1967 kúpil budovu bývalej synagógy²⁰. Vychádza tu poľský mesačník Zwrot²⁸²⁹, v meste sú poľské materské a základné školy aj Poľské gymnázium³⁰ a ulice majú dvojjazyčné česko-poľské názvy.

Mosty bez hraníc

Podľa mesta bol Český Těšín počas celého povojnového obdobia najfrekventovanejším hraničným priechodom medzi Československom a Poľskom⁴. Obe časti mesta spájajú dva cestné mosty, severný most Priateľstva a južný most Slobody. Kontroly na nich sa skončili v roku 2007, keď Česko a Poľsko vstúpili do schengenského priestoru, a oba Těšíny sú dnes spoločne srdcom euroregiónu Tešínske Sliezsko⁴. Tretím spojením je Športová lávka pre peších a cyklistov v parku Adama Sikoru z prelomu rokov 2011 a 2012. Je dlhá vyše 95 metrov a ľudia na ňu vešajú visiace zámky³¹.

Pri moste Priateľstva stojí od roku 2010 Čitáreň a kaviareň Avion, ktorú navrhol architekt Czesław Mendrek²¹. Je to nová stavba, ktorá nadväzuje na pôvodnú prvorepublikovú kaviareň. V dlažbe je vyznačený pôdorys pôvodnej kaviarne a pri vchode je kameň zmiznutých s menom jej židovskej majiteľky Rosalie Wiesnerovej. Pred budovou stojí metla Bláznivej Markéty z piesne Jaromíra Nohavicu²¹. V parku Adama Sikoru je zmenšenina Piastovskej veže od Viktora Holczaka z roku 1913³², skutočná veža stojí na druhom brehu. V Masarykových sadoch odhalili v septembri 2010 pomník T. G. Masaryka od sochára Martina Kuchařa³³.

Stred mesta je od roku 2014 mestskou pamiatkovou zónou³⁴. Chráni centrum z konca 19. a začiatku 20. storočia so stavbami klasicizmu, secesie, art deco a tradicionalizmu prvej republiky³⁴. Zóna siaha od ulice Střelniční na juhu po Masarykove sady na severe a od ulice Nádražní po rieku Olše⁴. V Českom Těšíne sa narodili napríklad spisovateľ Ludvík Aškenazy, režisér František Vláčil, herec Jaromír Hanzlík či chemik a bývalý predseda Akadémie vied Jiří Drahoš.