← Pamiatky a zaujímavé miesta: Rychvald
Česky · English · Deutsch · Polski · Slovensky
Rychvald: zámok Barských, kostol svätej Anny a rybník Skučák
_01.jpg)
Rychvald leží v historickom Tešínskom Sliezsku hneď na severovýchodnom okraji Ostravy a zo všetkých strán susedí s inými mestami: s Bohumínom, Orlovou, Petřvaldom a Ostravou. Žije v ňom necelých osemtisíc obyvateľov1. Mestom je od roku 1985, jeho dejiny však siahajú do obdobia okolo roku 1305, keď sa prvýkrát objavuje v súpise desiatkov vroclavského biskupstva2.
Renesančný zámok a kostol svätej Anny, podľa mesta dve najstaršie stavby Rychvaldu, dal koncom 16. storočia postaviť Bernard Barský z Baště. V 19. storočí sa poľnohospodárska dedina s rozvojom ťažby uhlia v okolí menila na banícku obec a v 20. storočí sa ťažilo aj pod jej katastrom. Na území mesta pritom vznikol celý rad rybníkov. Jeden z nich, Skučák, je prírodnou rezerváciou.
Mesto medzi Ostravou a Orlovou
Rychvald patrí do okresu Karviná v Moravskosliezskom kraji. Leží v Ostravskej panve, v ostravsko-karvinskom uhoľnom revíri, a jeho zástavba stavebne zrastá s ostravskými Michálkovicami. Na severe susedí s Bohumínom, na východe s Orlovou, na juhu s Petřvaldom a na západe s Ostravou. Mesto zaberá asi 17 km² a leží niečo vyše 200 metrov nad morom2. Tvorí ho jediné katastrálne územie, miestni však rozlišujú viacero štvrtí, napríklad Horní a Dolní Podlesí, Jarošovice, Fojtství, Návsí, Kympy, Zbytky alebo Starý dvůr.
Názov Starý dvůr nesie západná časť mesta. Podľa webu mesta stál asi 800 metrov severozápadne od dnešného zámku dvor, ktorý mapy z rokov 1876–1878 označujú ako „Alt Hof“; mohlo tam byť sídlo skorších majiteľov panstva2. Územím preteká niekoľko potokov, ktoré v minulosti umožnili budovať rybníky, a vznikol ich tu celý rad2.
Nemecky sa mesto volá Reichwaldau, poľsky Rychwałd. Najstaršia zapísaná podoba mena znie Richinwalde. Meno je nemeckého pôvodu a vykladá sa ako „pri bohatom lese“. V češtine sa od 15. storočia používal tvar Rycholtov a v miestnom nárečí sa hovorilo „rychfołt“. Erb a vlajku udelila mestu predsedníčka Českej národnej rady 7. mája 1992. Štít je strieborno-modro delený; hore z deliacej línie vyrastajú tri modré lipové lístky, dole je strieborné brvno3.
Od biskupských desiatkov k Barským z Baště
Prvýkrát sa Rychvald spomína okolo roku 1305 v súpise desiatkov, teda dávok, ktoré dediny odvádzali vroclavskému biskupstvu. Dedina mala vtedy okolo štyridsiatich lánov. Presný rok založenia nie je známy; podľa mesta vznikla zrejme koncom 13. storočia2. Pravdepodobne sa tak stalo pri kolonizácii, ktorú viedol benediktínsky kláštor v neďalekej Orlovej. Od začiatku patril Rychvald k Tešínskemu kniežatstvu, ktoré sa v roku 1327 stalo lénom českého kráľa Jána Luxemburského. Po smrti posledného tešínskeho Piastovca v roku 1625 pripadlo kniežatstvo priamo Habsburgovcom, ktorí ho držali až do roku 19182.
Miestna farnosť je v roku 1447 zapísaná v súpise svätopeterského haliera medzi farnosťami tešínskeho dekanátu. Pôvodný drevený kostol zničil v roku 1535 veľký požiar. Rychvald patril k majetku orlovského kláštora a po jeho zrušení ho tešínske knieža Václav III. Adam pripojil k fryštátskemu panstvu. Kniežatstvo sa však zadlžilo a knieža musel časť panstva s Rychvaldom predať. V roku 1573 ju kúpil Burian Barský z Baště.
Jeho syn Bernard Barský z Baště si Rychvald zvolil za sídlo a v rokoch 1575–1577 si tu postavil rozľahlý renesančný zámok4. Bol protestant a koncom 16. storočia dal postaviť aj murovaný kostol, dnešný kostol svätej Anny. Barskí držali Rychvald do roku 16305. Potom sa na panstve vystriedali Tlukovci z Tošanovíc, Haugvicovci z Biskupíc, Vrbnovci, Freudenthalovci a Gašínovci z Rosenbergu. Po bitke na Bielej hore prišla rekatolizácia a miestna farnosť sa stala katolíckou v roku 1668.
Zámok Starý dvůr a jeho majitelia
Zámok stojí v západnej časti mesta a miestni mu hovoria aj Starý dvůr. Podľa mesta je najstaršou zachovanou stavbou Rychvaldu. Je to štvorkrídlový poschodový zámok, ktorý podľa mesta meria zvonku 60 × 80 metrov a jeho nádvorie má 48 × 48 metrov2. Obytné boli severné a východné krídlo, v južnom a západnom boli sýpky a stajne. Kamenný portál hlavného vchodu zdobia erby Bernarda Barského z Baště a jeho tretej manželky Anny Sobišovskej zo Šinovíc2. Podľa tradície sa na stavbu použil kameň z rozbúraného benediktínskeho kláštora v Orlovej. Z čias nevoľníctva zaznamenal web mesta trestnú lavicu, ktorej sa hovorilo „na bardoňu“; meno vraj dostala po človeku, ktorý si ju ako prvý vyskúšal.
V polovici 18. storočia predali zadlžení Gašínovci Rychvald barónovi Janovi Václavovi Mönnichovi. Jeho dcéra a dedička Anna Marie Tekla sa v roku 1791 vydala za grófa Jana Josefa Larischa6, a tak vznikol rod Larisch-Mönnichovcov, ktorý na Karvinsku rozvíjal ťažbu uhlia a priemysel. V roku 1869 vznikla pred zámkom zastávka Košicko-bohumínskej dráhy5. Eugen Larisch-Mönnich s dcérou Franziskou zámok v druhej polovici 19. storočia prestavovali. Franziska sa v roku 1898 vydala za Ernsta Rüdigera Starhemberga, ktorý sa neskôr stal kniežaťom, a zámok mu priniesla ako veno. Starhembergovci držali zámok s panstvom do konca druhej svetovej vojny; posledný majiteľ podľa webu mesta odišiel pred Vianocami 19442.
Po vojne zámok prevzala Správa národného majetku a v roku 1950 ho odovzdala JRD Rychvald, ktoré z neho urobilo sklady, byty a hospodársky dvor. V rokoch 1962–1989 patril podniku OKD, závodu Rekultivace, a výrazne chátral5. Kultúrnou pamiatkou je od roku 19584. V roku 1988 sa už uvažovalo o jeho zbúraní2. Ani v 90. rokoch, keď sa vystriedalo niekoľko majiteľov, sa jeho stav nezlepšil. V roku 2009 zámok kúpil Pavel Šmíra a v rokoch 2010–2016 ho aj s priľahlým areálom dal kompletne zrekonštruovať5. Zámok je súkromný a obci nikdy nepatril2. Na prvom veľkonočnom jarmoku na zámku v roku 2025 si ho mnoho ľudí mohlo prvýkrát po rekonštrukcii prezrieť7.
Kostol svätej Anny
Kostol svätej Anny je podľa mesta druhou najstaršou stavbou Rychvaldu. Bernard Barský z Baště ho dal postaviť v rokoch 1595–1596 ako protestantský2, a to na inom mieste, ako stál drevený kostol zničený požiarom. Staviteľom bol pravdepodobne Bernard Leo z Locarna, jeden z takzvaných vlašských, teda taliansky hovoriacich staviteľov. Podľa mesta je jeho náhrobný kameň z roku 1603 v kostole svätého Václava v Ostrave2. Aj pri kostole tradícia uvádza, že sa na stavbu použil materiál z rozbúraného orlovského kláštora.
Je to jednoloďový kostol s polygonálnym záverom a štvorbokou vežou v západnom priečelí. Pamiatkový katalóg Národného pamiatkového ústavu ho hodnotí ako doklad toho, že gotické tvaroslovie v regionálnej architektúre doznievalo až do konca 16. storočia8. Kostol má gotickú rebrovú klenbu a okná sú ukončené lomeným oblúkom s jednoduchou ďatelinovou kružbou. Na svorníkoch klenby je letopočet 1596, monogram B. B. Z. B. a erb Bernarda Barského. Nad bočným vchodom je kamenný preklad s rovnakým reliéfom, aký je nad vstupom do zámku2.
Po tridsaťročnej vojne bol kostol poškodený a dlho stál nevyužívaný. V roku 1759 ho vysvätil biskup Filip Gotthard Schaffgotsch. Pôvodné zvony počas prvej svetovej vojny zrekvirovali na vojnové účely. Nové zvony z medzivojnového obdobia, ktorých patrónkou bola Franziska Starhembergová, postihol počas druhej svetovej vojny rovnaký osud2. Dnes má kostol jeden zvon vo veži a umieráčik. Okolie kostola slúžilo do roku 1908 ako cintorín2. Vnútri stojí novogotický oltár z roku 1895 a v roku 2012 prešiel kostol veľkou opravou. Pod kostolom stojí pamätník padlým v prvej svetovej vojne, ktorý chcelo mesto v roku 2025 vrátiť do pôvodnej podoby9.
.jpg)
Uhlie mení dedinu
Až do 19. storočia bol Rychvald poľnohospodárskou dedinou. Zloženie obyvateľstva podľa mesta zmenilo až rozšírenie ťažby uhlia v okolí2 a z dediny sa postupne stávala banícka obec. Počet obyvateľov rýchlo rástol: v roku 1869 ich bolo 2 277, v roku 1910 už 6 16310. Z baníckej rodiny pochádzal aj neskorší operný spevák Přemysl Kočí, ktorého otec bol baníkom11. Na prelome storočí vznikali v obci české spolky a v roku 1905 bol založený Sokol12.
Obcou od konca 60. rokov 19. storočia vedie trať bývalej Košicko-bohumínskej dráhy2. Zastávka pri zámku sa od roku 1921 volala česky Rychvald zámek. Osobné vlaky tu prestali jazdiť v 60. rokoch 20. storočia a dnes trať slúži len nákladnej doprave. Od začiatku 90. rokov sa pri bývalej zastávke na starú trať napájala koľaj od heřmanickej bane, po ktorej jazdili vlaky s uhlím.
V 20. storočí sa ťažilo aj priamo pod Rychvaldom. Kataster patril k dobývaciemu poľu bane v susedných Heřmaniciach. Už v roku 1951 sa v rychvaldskej časti poľa začala hĺbiť výdušná jama Stalin 4, od roku 1962 súčasť novozaloženého pobočného závodu Rychvald13. Jamy sa stavali pre veľký závod, do ktorého malo denne fárať vyše 1 500 baníkov. Po útlme koncom 60. rokov však veľkú časť budov dostala firma Autopal a jamy zostali len pomocným zariadením, ktorým nefárali ľudia14. Uhlie z rychvaldskej časti poľa sa vyvážalo na povrch v Heřmaniciach. Ťažba sa skončila 30. júna 199313.
Medzi dvoma vojnami a za okupácie
.jpg)
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa o Tešínsko sporili Poľsko a Československo. Pri prvom, dočasnom rozdelení v roku 1918 sa Rychvald ocitol pod poľskou správou, pri konečnom rozdelení v roku 1920 pripadol Československu2. V rokoch 1924–1925 si tu Cirkev československá husitská postavila vlastný kostol s mohutnou mnohobokou vežou2. Keď počet obyvateľov prekročil sedemtisíc, požiadala obec o povýšenie na mestys, teda trhové mestečko. Ešte v tom istom roku, v roku 1935, jej vyhoveli2.
Po Mníchove, 11. októbra 1938, obsadila Rychvald poľská armáda. České školy a husitský kostol boli zatvorené a české spolky zrušené; kostol 15. augusta 1939 vysvätil biskup Adamski ako katolícky2. Prvého septembra 1939, v deň vypuknutia druhej svetovej vojny, obsadila obec nemecká armáda a Rychvald bol pripojený k Nemeckej ríši. Miestne židovské rodiny zahynuli v koncentračných táboroch. V obci pôsobila odbojová skupina Rudolfa Peschela, ktorú gestapo odhalilo v októbri 1944. Podľa údajov mesta nacisti za odbojovú činnosť popravili sedemnásť tunajších občanov2. Rychvald bol oslobodený 1. mája 1945 a husitská náboženská obec sa potom do svojho kostola vrátila.
Pomník pri mestskom úrade pripomína tých, ktorí zomreli v rokoch 1939–1945. Nesie mená obetí a pripomína aj sedem židovských rodín, dvoch vojakov padlých pri Dunkerque a dvoch červenoarmejcov15. Medzi menami je aj učiteľ Bohuslav Kučera, rychvaldský rodák, ktorý podporoval partizánov v Beskydách a koncom roka 1944 bol popravený. Vedľa stojí pamätná tabuľa príslušníkom zahraničného odboja vo Veľkej Británii, bratom Josefovi a Fridolínovi Gemrotovcom a Bedřichovi Bogumskému15. Fridolín Gemrot lietal ako radarový operátor 68. nočnej stíhacej perute RAF, Bogumský ako palubný strelec 311. československej bombardovacej perute.
Skučák a ďalšie rybníky
.JPG)
Podľa Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR patrí Skučák k najstarším dokladom rybnikárstva na Karvinsku16. Rybníky sa v kraji začali prudko rozvíjať koncom 15. storočia a vtedy sa medzi ich menami objavuje aj Skučák16. Obyvatelia Rychvaldu mu podľa starostu odjakživa hovoria Škuťok17. Od roku 1969 je prírodnou rezerváciou s rozlohou asi 30 hektárov18. Chráni sa tu ekosystém rybníka s nadväzujúcimi mokraďami a hniezdisko a zhromaždisko vodných vtákov na ťahu. V hustom rákosí hniezdi kaňa močiarna a chriašteľ vodný, na hladine možno pozorovať potápky chochlaté a rôzne druhy kačíc18.
Pri vyhlásení rezervácie pokrýval hladinu chránený leknovec štítnatý (Nymphoides peltata), vzácna vodná rastlina18. Približne od 70. rokov však pre intenzívny chov rýb, prikrmovanie, hnojenie a vápnenie vodné rastliny miznuli a od roku 1984 leknovec na rybníku nekvitol. Agentúra ochrany prírody a krajiny preto dala rybník odbahniť. Z rezervácie sa odviezlo vyše 48 tisíc m³ zeminy, zo zvyšného sedimentu vznikli štyri ostrovy a v rákosine členité lagúny. Práce sa skončili v apríli 2005 a na nových ostrovoch hneď zahniezdili čajky a cíbiky. Zo semien, ktoré prečkali v bahne, vyklíčili tisíce semenáčikov leknovca a ešte v to isté leto, v júli, kvitli prvé rastliny16. Stránka kraja o rezervácii z roku 2022 však leknovec vedie medzi druhmi, ktoré z rybníka vymizli, a ako cieľ ochrany uvádza jeho návrat18.
Rybníkov je v Rychvalde viac. Na západnom okraji mesta pri zámku ležia Velký a Malý Cihelňák, juhozápadne od Skučáku Podkostelní rybník. Rybník Nový stav mal podľa mesta kedysi 60 hektárov. Zmenšil sa pre poddolovanie a čiastočné zasypanie hlušinou pri stavbe vetracej jamy heřmanickej bane a dnes na ňom lovia športoví rybári2. Spolu s Heřmanickým rybníkom, Lesníkom, Figurou a Záblatským rybníkom tvorí územie európskeho významu Heřmanický rybník13. Na lúke neďaleko Skučáku rastie pamätný dub letný zvaný Rychvaldský dub. Pri škole na sídlisku leží bludný balvan, ktorý sa našiel pri ťažbe piesku a podľa mesta váži niekoľko ton2.
Rychvald dnes
.jpg)
Mestom je Rychvald od roku 19852. V rokoch 1963–1968 vyrástlo v centre sídlisko so základnou školou, materskou školou, zdravotným strediskom, lekárňou, kultúrnym domom s knižnicou a nákupným strediskom. Podľa mesta tak vzniklo malé námestie, ktoré Rychvald dovtedy nemal12; volá sa Náměstí Míru, teda Námestie mieru. Po roku 1990 bola takmer celá obec plynofikovaná a vznikli nová čistiareň odpadových vôd, dom s opatrovateľskou službou a kruhový objazd v centre. Zo starej dedinskej zástavby zostal podľa mesta len dom so súpisným číslom 39, postavený v roku 1821 ako škola, kde do roku 1938 sídlil obecný úrad2. Od začiatku storočia v Rychvalde pribudlo zhruba tisíc obyvateľov19.
K starým tradíciám patrí púť začiatkom júla so spomienkovým pálením vatry2; sprievod vychádza od husitského kostola20. V husitskom kostole, ktorého loď zdobia maľby akademických maliarov Hanuša z roku 1932 a Obšila z roku 1957, sa konajú adventné koncerty aj koncerty Svätováclavského hudobného festivalu. Novšími tradíciami sú Rybie slávnosti, vianočné trhy a živý betlehem. Pôsobí tu TJ Sokol, TJ Slavoj, TJ Baník a šachový spolok, ktorý organizuje Rychvaldské šachové leto2.
Rodákom z Rychvaldu je operný spevák Přemysl Kočí. V rokoch 1949–1967 bol sólistom opery Národného divadla a od sezóny 1969/1970 do konca roka 1978 jeho riaditeľom11. Narodil sa tu aj skladateľ, dirigent a zbormajster Karel Kupka21. Farárkou husitskej náboženskej obce je podľa mesta Jana Šilerová, ktorá sa v roku 1999 stala biskupkou Cirkvi československej husitskej2.
