Babiččino údolí Prírodná rezervácia

Babiččino údolie je národná prírodná pamiatka a zároveň národná kultúrna pamiatka v okrese Náchod. Meno nesie podľa knihy Babička, pretože práve do tohto údolia rieky Úpy zasadila Božena Němcová jej dej. Krajinu takto prvýkrát nazval v roku 1878 spisovateľ Otakar Jedlička, ktorý pôsobil ako lekár vo Smiřiciach.

Údolie sa tiahne v dĺžke deväť kilometrov popri Úpe medzi Českou Skalicí a Slatinou nad Úpou, v nadmorskej výške od 280 do 360 metrov. Podnebie je mierne teplé a mierne vlhké, s priemernou ročnou teplotou sedem až osem stupňov Celzia. Južnú časť tvoria rozsiahle lúky v nive rieky, lemované lesmi na strmých svahoch. Na severe prevažujú lesy. Časť krajiny upravil človek, a to parkovými úpravami v klasicistickom štýle, hlavne okolo ratibořického zámku a Loveckého pavilónu.

Členitý terén dáva priestor pestrej flóre aj mnohým vzácnym živočíchom. Žije tu mnoho druhov z červeného zoznamu ohrozených druhov. Od roku 2013 je súčasťou pamiatky európsky významná lokalita Babiččino údolí – Rýzmburk. Chráni sa v nej vegetácia skalnatých vápenatých svahov a zmiešané lesy s lipami a javormi na svahoch, v sutinách a roklinách. Chránené sú aj pramene, z ktorých sa usadzuje penovec. Dávnejšie intenzívne hospodárenie viedlo k vymiznutiu mnohých druhov. Šetrnejšie hospodárenie však dnes pomáha udržať tie, ktoré zostali.

História miesta siaha do roku 1388, keď sa po prvý raz písomne spomína panské sídlo a dedina Ratibořice. Ich majiteľom bol rytier Vaněk ze Žampachu. Od roku 1464 patrili Ratibořice k panstvu Rýzmburk a v roku 1582 ich kúpil rod Smiřických ze Smiřic. Po bitke na Bielej hore ich ako zabavený majetok získal generál Adam Erdman Trčka. V roku 1634 bol ich vlastníkom cisársky generál František Oktavián Piccolomini. V rokoch 1702 až 1707 tu vznikol jednopodlažný barokový zámoček s kaplnkou v štýle talianskych letohrádkov, so záhradou obohnanou vysokým múrom.

V roku 1792 kúpil panstvo Petr Biron, vojvoda kuronský a zaháňský. Po jeho smrti v roku 1800 ho zdedila dcéra Kateřina Vilemína, vojvodkyňa zaháňská. Za nej sa prestavala väčšina stavieb v údolí. Vojvodkyňa dala zriadiť jazierko, anglický park voľne prechádzajúci do lúk, lovecký pavilón, palmovú sklenenú halu a kuchynskú záhradu pri mlyne. Chránila tiež lesy na sutinových svahoch, vyhýbala sa holorubom a nechávala stromy dožiť sa vysokého veku. Práve ona tak vytvorila krajinu, ktorú neskôr chránil aj zákon.

Južne od údolia leží vodná nádrž Rozkoš. V širšom okolí sú mestá Náchod a Nové Město nad Metují s barokovými zámkami.