budova Ústavu makromolekulární chemie Ostatné

Vitajte v Prahe 6. Stojíte priamo pred miestom, ktoré nesie mimoriadnu silu a pokoj, ktorý sa sotva nachádza v rušnom meste. Cíťte túto atmosféru, cítiť vzduch Prahy Břevnov a pozrite sa na budovu, ktorá stojí pred vašimi očami práve teraz. Je to sídlo Inštitútu makromolekulárnej chémie. Na prvý pohľad si môžete myslieť, že je to len ďalšia administratívna a výskumná budova, ale verte mi, pod týmto povrchom je príbeh o slobode, o hľadaní nových ciest a neuveriteľnej kombinácii ľudského poznania a umeleckého vyjadrenia. Stojíte pred objektom, ktorý nie je len múrom a strechou, ale živým svedkom dôležitej éry našej histórie.

Vráťme sa teraz do času, keď sa tento priestor začal meniť. Predstavte si tisíc deväťsto šesťdesiat až tisíc deväťsto šesťdesiatštyri. Vtedy bola naša krajina v období veľkého politického a sociálneho tlaku. V tom čase bola v architektúre tzv. socialistický realizmus. Bol to ťažkopádny, prísny a často príliš ťažký spôsob vyjadrenia moci a poriadku. Ale práve tu, v týchto rokoch, niečo zásadné zlomilo. Táto budova, ktorú práve pozorujete, predstavuje jeden z najdôležitejších momentov, keď sa naša architektúra odvrátila od tohto starého, obmedzeného smeru. Bol to posun smerom k modernej, niečo, čo bolo ľahšie, čistejšie, a to umožnilo ľudskému duchu dýchať.

Teraz venujte pozornosť samotnej forme tejto budovy. Pozrite sa na jej línie, ako sa jej tvary správajú vo vesmíre. Celý tento projekt bol ovocím dvoch skvelých myslí. Architekt Karel Prager spolu s architektom Milosom Pavlíkom vytvorili dielo, ktoré bolo v tom čase prielomomom. Prager bol majstrom toho, ako kombinovať funkčnosť s mimoriadnym vizuálnym výrazom. Teraz, keď sa pozriete na fasádu alebo celkovú štruktúru objektu, pocítite úsilie o čistotu a moderný výraz. Neexistujú žiadne zbytočné ozdoby na zabránenie pohľadu, ale existuje sila tvaru a priestoru. Táto budova nebola len postavená, aby slúžila vedcom, ale aby sama o sebe vyjadrila pokrok a novú éru, do ktorej sa spoločnosť snažila vstúpiť. Je to architektúra, ktorá hovorí jazykom budúcnosti, hoci od jej vzniku uplynulo mnoho desaťročí.

Aby sme však plne pochopili dôležitosť tohto miesta, musíme sa pozrieť na ľudí, ktorí tu žili a pracovali. Táto budova nebola len prázdna strojová krabica. Bola to veda. A v srdci tejto vedy stál muž menom Otto Wichterle. Bol vtedy riaditeľom Inštitútu a charakterom, ktorého meno patrí najväčšiemu v našom vedeckom svete. Ale jeho vplyv na toto miesto zašiel ďaleko za hranice labáku. Otto Wichterle mimoriadne pochopil, ako by malo vyzerať vedecké prostredie. A nebol sám. Mal sestru Hannu Wichterovú, ktorá bola uznávanou sochárkou.

Predstavte si túto úžasnú spoluprácu. Na jednej strane vedec, ktorý skúmal neviditeľné štruktúry hmoty, a na druhej strane umelec, ktorý mohol dať tieto neviditeľné sily do viditeľnej formy. Spoločne sa podieľali na tom, ako bude vyzerať budova a aké bude jej vybavenie. Táto symbióza medzi vedou a umením dáva tomuto miestu jedinečnú dušu. Nie je to len miesto výskumu, je to miesto, kde ľudská predstavivosť stretáva ťažké prírodné fakty. Vďaka tomuto napojeniu budova získala svoj charakter, ktorý vás teraz obklopuje.

Chcem ťa pozvať na malé tajomstvo, na ktoré sa môžeš pozrieť. Ak sa pohnete, stretnete sa s jednou veľmi špeciálnou vecou, ktorá tu bola umiestnená za dvetisíc a päť. Je to bronzová socha stromu poznania. Tento symbol je ako tichý strážca celej inštitúcie. Strom, ktorý nerastie v krajine, ale v ľudskej mysli. Jeho bronzová hmota nám pripomína, že vedomosti majú svoje korene v histórii, ale jej vetvy neustále smerujú k novým objavom. Tento strom pripomína, že všetko, čo vieme o svete okolo nás, začalo týmto procesom - zvedavosťou, hľadaním a neustálym rastom.

Tento objekt je taký dôležitý, že od roku 2000 je oficiálne zapísaný v záznamoch kultúrnych pamiatok. To znamená, že nejde len o budovu, ale o súčasť nášho spoločného dedičstva, ktoré musíme chrániť pre budúce generácie. Je dôkazom toho, že aj v ťažkých časoch boli naši tvorcovia schopní vytvoriť niečo krásne, moderné a trvalé.

Teraz, keď poznáte príbeh tohto miesta, keď viete, kto ho vytvoril a prečo je táto budova taká výnimočná, navrhujem, aby ste pokračovali v chôdzi. Cíťte okolitý priestor, pozrite sa na detaily, ktoré ste si možno nevšimli na prvý pohľad. Môžete si všimnúť, ako svetlo odráža povrch budovy alebo ako sa mení jeho tieň v závislosti na tom, kde práve stojíte. Každý kút tohto miesta má svoju vlastnú históriu. Ďakujeme, že ste sa s nami podelili o tento príbeh. Prajeme Vám príjemný ďalší objav nášho mesta a krásny deň.