Důl Václav Baňa

Baňa Václav sa nachádzala v Porube pri Orlovej, v severnej časti petřvaldskej čiastkovej panvy, južne pri ceste do Rychvaldu. Táto hlbinná baňa na čierne uhlie predstavuje dôležitú kapitolu priemyselných dejín Sliezska.

Dejiny bane sú späté s expanziou veľkého rakúskeho priemyselného koncernu. V roku 1881 vznikla Rakúska alpská banská spoločnosť (Oesterreichische Alpine Montangesellschaft), založená z iniciatívy francúzskej banky Union Générale a Rakúskej krajinskej banky. Postupne združila desiatky banských a železiarskych podnikov najmä v Rakúsku a Štajersku a patrila medzi najväčšie podnikateľské subjekty habsburskej monarchie. Jej súčasťou bolo ťažiarstvo Innské hlavní těžířstvo s banskými majetkami v Porube.

V roku 1899 bola založená baňa č. I, pomenovaná podľa poradia zakladania ťažobných podnikov. Postupne sa ustálil jej názov Alpine (Alpineschacht), ľudovo Alpinka či Václavka. Banské pole malo dve jamy: ťažnú jamu hĺbenú v roku 1899 do 340 metrov na úroveň tretieho poschodia a vetraciu jamu č. 2 vyhĺbenú v roku 1903, takisto na tretie poschodie. Rozloha poľa v roku 1899 predstavovala 180,7 hektára, do roku 1927 vzrástla na 473,7 hektára.

Politické zmeny zásadne zmenili vlastníctvo. V roku 1926 odkúpil majetok československý štát, o rok neskôr bola baňa premenovaná na Václav. V nasledujúcom desaťročí sa vlastník viackrát zmenil: v roku 1938 prešla na Československú zbrojovku a.s., v roku 1942 na Severnú dráhu cisára Ferdinanda. Po druhej svetovej vojne, od 1. januára 1946, sa baňa stala súčasťou národného podniku Ostravsko-karvinské bane.

Pod novým vlastníkom prebiehala veľká rekonštrukcia. Projekt zlúčenia so susednou baňou Evžen s presunom ťažby na Václav sa pripravoval už počas vojny. Prehlbovanie ťažnej jamy Václav 1 sa začalo v roku 1945, zostalo však nedokončené tesne nad plánovanou úrovňou siedmeho poschodia. Obe bane sa zlúčili až v roku 1955 prekopom. Na obe potom prešiel názov Československý pionier (Československý pionýr), používaný od roku 1952 pre baňu Evžen, pričom Václav sa stal závodom číslo 2.

Technické vybavenie odrážalo pokrok priemyselnej techniky. V roku 1902 bola ťažná jama vybavená parným ťažným strojom Gutehoffnungshütte (vyrobeným v roku 1901 strojárňou Andritz vo Viedni). Vetracia jama mala elektrický ventilátor Geissler s výkonom 300 m³/min (vyrobený v roku 1901 firmou Breitfeld Daněk z Prahy). Elektráreň mala dve parné turbíny s výkonom 650 kW (jednu od Prvej brnianskej strojárskej spoločnosti z roku 1908, druhú od firmy Bergmann z Berlína z roku 1912). Kotolňa mala pôvodne štyri kotly typu Garbe; údaje z roku 1938 uvádzajú iné kotly, ktoré vyrábali paru s teplotou 350 °C a tlakom 15 atm.

V roku 1967 bola ťažba uhlia narýchlo ukončená. Ťažnú vežu zbúrali a technické zariadenie odstránili. Jamy boli zasypané v roku 1973. Z banského areálu zostala jeho správna budova, zapísaná ako kultúrna pamiatka Českej republiky, ktorá pripomína éru priemyselnej činnosti v regióne. Podľa webu mesta stáli v roku 2011 aj kotolňa a strojovňa, vtedy v havarijnom stave; ich pamiatková ochrana bola v roku 2010 zrušená.