Majorka Usadlosť

Vitajte v Prahe Dejvice. Zastav sa na chvíľu, nadýchni sa a rozhliadni sa okolo seba. Stojíte pred oblasťou s názvom Majorka. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to len ďalšia časť mestského rozvoja, ale ak sa pozriete bližšie na tvary budov a cítite atmosféru tohto miesta, začnete pociťovať prítomnosť mnohých storočí histórie. Je to miesto, kde sa poľnohospodárska tradícia stretla s priemyselným rastom a nakoniec s modernou vedou. Vráťme sa spolu v čase, hlboko do šestnásteho storočia, keď okolie vyzeralo úplne inak ako dnes. Predstavte si obrovské zelené plochy, tiché cesty a predovšetkým nekonečné rady viniča. Bolo to tu, v roku päťsto sedemdesiatdva, že príbeh o tomto mieste, ako vieme, že to začalo. Bol tam muž menom Hanuš Denk. Nebol to jeden veľký majetok v tej dobe, ale skôr zbierka piatich samostatných, menších viníc. Ale Hanuš Denk mal víziu a pripojil týchto päť malých jednotiek do jednej väčšej ekonomiky. Aby sme si mohli predstaviť veľkosť vinohradov, ktoré vtedy pracovali spolu, musíme použiť staromódne merania. Celá oblasť mala oblasť štrnástich stoviek. Strych bol v tom čase spoločnou jednotkou priestoru, a aj keď už takéto slovo nepoužívame spoločne, v kontexte vtedajšieho hospodárstva to bola veľmi slušná oblasť, ktorá umožnila vinárstvu prosperovať a rozvíjať sa. Teraz venujte pozornosť samotnému menu, ktoré dnes čítate na grafoch alebo počúvate na mapách. ČESKÁ POZNÁMKA: Slovo Majorka znie exoticky, takmer ako názov vzdialeného ostrova, ale pravda je oveľa uzemnenejšia a úzko spojená s ľuďmi, ktorí tu žili. V 17. storočí sa majetok dostal do rúk majiteľa Eliáš Magaur z Greifenau. Jeho meno sa stalo základom pre pomenovanie celej školy. Toto miesto sa pôvodne volalo Magourka. Ako však vieme, jazyk je živý organizmus a slová sa časom menia. Magourka sa stala Makourka postupne a s príchodom dvadsiateho storočia sa meno konečne zmenilo na dnešného Majora. Je fascinujúce vidieť postupne jedno rodinné meno v podobe, ktorá nám dnes pripomína oblasti Stredozemného mora, hoci korene tohto miesta sú pevne zakotvené v pražskej pôde. Teraz sa pozrite na architektúru budov pred vami. Cítiť ich tvary a spôsob, akým sú distribuované. Hoci táto oblasť prešla mnohými úpravami, stále existujú stopy rôzneho veku. Jedným z najdôležitejších prvkov na zamyslenie je kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Bol postavený v roku sedemsto šestnásť vďaka iniciatíve Deana Tobiasa Vojtěcha Opitza. Bola to stavba v neskorom barokovom štýle, ktorá do poľnohospodárskej oblasti priniesla nádych duchovnosti a elegancie. Hoci sa v priestoroch veľa časom zmenilo, existencia takejto kaplnky ukazuje, ako sa v tom čase hrala viera v život ľudí a ako sa snažili znárodniť svoje okolie. Ako súčasť architektonických zmien neskôr, Ludvík Melzer tiež opustil svoju stopu, ktorého práca pomohla formovať formu, ktorú poznáme dnes. Ale keď sa posunieme ďalej v čase, zistíme, že Majorka nebol len o víne a modlitbách. Devätnáste storočie so sebou prinieslo éru priemyselnej revolúcie a s ňou radikálnu zmenu funkcie tohto miesta. V tisíc a osemsto šesťdesiatštyri, tam bol veľký zvrat. V súvislosti s nákupom pozemku pre novú železnicu tu začala tehlová prevádzka. Predstavte si kontrast. Tiché vinice s vôňou hrozna boli nahradené hlukom, dymom a ťažkou prácou hlinami a ohňom. Majorka sa stala miestom výroby stavebného materiálu, ktorý pomohol vybudovať rastúcu Prahu. Ale ani to nebol koniec transformácií. Neskôr sa priestory zmenili na továreň na topánky, čo len potvrdzuje neuveriteľnú schopnosť tohto miesta prispôsobiť sa potrebám obdobia. Z farmy na tehlu na výrobu topánok. Toto miesto je spojené s menami mnohých osobností, ktoré zanechali svoje odtlačky. Okrem vyššie uvedených Hanuš Denko, Elias Magaur alebo Tobias Vojtěv Opitz sa v histórii objavujú mená ako František Dittrich, Isidor Schmied alebo Antonín Klecanda. Boli to ľudia, ktorí tu žili, pracovali, podnikali, a možno dokonca snívali. Každý z nich pridal k Majorovi kapitolu, či už išlo o hospodársky rozmach, priemyselný boom alebo zachovanie tradícií. Dnes v Mallorca nenájdete žiadne vinice, žiadne tehly, žiadne obuvnícke stroje. Ak sa pozriete na aktuálne využitie budov, uvidíte, že tu sídli Ústav hydrodynamiky Akadémie vied Českej republiky. Je to fascinujúci obrat. Miesto, kde sa predtým pracovalo s hlinkou a kožou, je teraz centrom špičkového vedeckého výskumu, kde sa skúma pohyb kvapalín a plynov. Veda nahradila remeslo, ale historické steny zostali. Je to vďaka tomu, že majetok bol zapísaný do zoznamu reálnych kultúrnych pamiatok v roku deväťsto päťdesiat osem, Majorka si zachoval svoju identitu a jedinečný charakter uprostred moderného mesta. Zaujímavá vec, ktorá by vás mohla zaujímať je zmena mena, o ktorom sme hovorili. Je to trochu jazyková záhada, ktorá nám ukazuje, ako dokáže jazyk ľudí transformovať realitu. Kto by povedal v tisícsedemsto päťdesiat, že majetok pomenovaný po pánovi Magaurovi bude vnímaný ako Majorka pre dve steny? Je to pripomienka, že história nie je len o údajoch a faktoch, ale aj o tom, ako premýšľame o veciach a ako ich nazývame. Teraz vás povzbudzujem, aby ste sa poobzerali v mieri. Pozrite sa cez fasádu budov, cítiť ich rytmus, a skúste si predstaviť, ako sa zvuky zmenili viac ako 500 rokov. Od šušťania listov viniča až po dunenie tehlových pecí až po tiché rozhovory vedcov v laboratóriách. Majorka je živým dôkazom toho, že nič nie je statické a že aj malý majetok v Dejvice môže niesť celú históriu českého rozvoja. Ďakujem, že ste ma sprevádzali na tejto krátkej ceste v čase. Dúfam, že sa zaujímate o príbeh majora a že sa teraz pozeráte na tieto budovy s rôznymi očami. Teraz môžete pokračovať v prechádzke Dejvicemi a objaviť ďalšie skryté rohy nášho mesta. Prajem príjemný deň a mnoho ďalších pozorovaní. Dovidenia.