Rodinný dům Julia Pelikána Dom

Vitajte, vážení návštevníci, v jednej z najkrajších a najpokojnejších častí Olomoucu, New Street. Prosím, prestaňte na chvíľu a sústreďte sa plne na budovu, ktorá teraz stojí priamo pred vami. Stojíte pred rodinným domom Julia Pelikana, budovy, ktorá nie je len obyčajným obytným domom, ale skutočným svedectvom veľmi zaujímavej éry českej architektúry a umenia. Prvý dojem, ktorý z neho vyžaruje, je pocit stability, ale aj určitá hravosť a neotrasiteľný charakter. Pozrite sa na jeho celkový vzhľad a uvidíte, ako sa táto budova líši od okolitých domov. Je to miesto, kde osobná potreba umelca spĺňa víziu architekta, a práve tento dialóg môžete cítiť dnes, len tu stáť a sledovať jej tvár.

Vráťme sa teraz spolu takmer sto rokov späť do doby, keď Olomouc začal kresliť nový obraz mesta. Je rok deväťsto dvadsaťštyri a je tu plán postaviť tento dom v Olomouci. Bol špeciálne vyrobený pre sochára Julius Pelikán. Predstavte si atmosféru prvej republiky, vek optimizmu, kultúrny kvet a hľadanie novej, vlastnej identity. V tomto duchu dom navrhol architekt Josef Štěpek. Stavba trvala krátky čas, od roku deväťsto dvadsaťštyri do roku deväťsto dvadsaťpäť, a výsledkom bol tento jednopodlažný tehlový dom, ktorý slúžil nielen ako rodinné hniezdo, ale predovšetkým ako miesto stvorenia. Pre sochára je domov nielen miestom odpočinku, je to priestor, kde sa vytvárajú diela, kde sa bojuje s materiálom a kde je potrebný mier a svetlo. Preto bol dom navrhnutý tak, aby spájal súkromie rodinného života s náročnou prácou v štúdiu.

Teraz venujte pozornosť samotnej architektúre, pretože je to najcennejšia vec v nej. Ak sa pozriete na tvary a línie domu, všimnete si, že to nie je pevný alebo jednoduchý objekt. Tento dom je jedným zo zástupcov moderného rondokubizmu. Možno ste toto meno počuli prvýkrát, ale pozrite sa pozorne. Rondocubizmus bol v tom čase vo veľmi špecifickom českom smere, ktorý zabral ostré hrany a prísnosť kubizmu a zmäkčil ich kruhmi, oblúkmi a tvarmi valcov. Je to štýl, ktorý chcel vyjadriť národnú hrdosť a radosť z nového začiatku. Pozrite sa na prednú časť domu. Všimnite si, ako architekt Josef Štěpánek pracoval s povrchmi a objemami. Celá budova je jednopodlažná, ale vyzerá veľmi vyvážene.

Mimoriadne zaujímavý detail, na ktorý by som chcel upozorniť, je povrch fasády. Ak sa na to pozriete zblízka, uvidíte, že je omietnutá brizolitovou náplasťou. Brizolit bol v tom čase veľmi populárny materiál, ktorý dodával budovy so špecifickou textúrou a odolnosťou. Práve táto hrubšia konštrukcia omietky v kombinácii s geometrickými tvarmi rondokubizmu robí z domu kultúrnu pamiatku Českej republiky. Je to fascinujúci kontrast medzi silou tehlového jadra a vonkajšou vrstvou, ktorá sa hrá so svetlom a tieňom v závislosti od toho, ako svieti slnko.

Keď vnímate tento dom, skúste si predstaviť jeho vnútorné usporiadanie, ktoré je pre tento typ konštrukcie rozhodujúce. Dom je rozdelený na obytnú časť, kde bývala rodina, a dve veľké pracovné miestnosti, t. j. štúdiá. Pre sochára Juliusa Pelicana boli tieto štúdiá srdcom domu. Predstavte si priestor tam, plný prachu z kameňa alebo hliny, s veľkými oknami, cez ktoré tečie denné svetlo, potrebné pre presné tvarovanie sochy. Práve táto dualita domu, rozdelená na priestory pre súkromný život a priestory pre verejné umenie, dáva vile hĺbku. Julius Pelikán tu nielen žil, ale aj tu vytvoril svoju stopu v histórii českej sochy.

História tohto domu však nie je len príbehom umenia a krásy. Každá stena nesie stopy ťažších časov. Poďme na druhú svetovú vojnu. V tom čase sa zmenil mier na Novej ulici a túto vilu, ktorá bola vytvorená pre tvorivosť a slobodu, obsadili nemeckí dôstojníci. Je to mrazivý názor, že priestory, kde sa predtým spomínali diskusie o umení a sochách, sa zrazu stali sídlom vojenskej moci a prísnej disciplíny. Táto vrstva histórie dáva domu určitý náboj a pripomína nám, že aj tie najkrajšie budovy sú neoddeliteľne spojené s osudom ľudí a s históriou celého národa. Dom tak slúžil ako tichý svedok tragických udalostí v polovici dvadsiateho storočia, než sa mohol vrátiť k svojmu pôvodnému charakteru.

Možno vás teraz zaujíma, prečo je tento dom dnes taký dôležitý. Odpoveďou je, že je jedným z relatívne málo zachovaných príkladov svojho času a štýlu v Olomouci. Rondocubizmus nebol masový štýl, bol to skôr vybraný výraz skupiny architektov a umelcov. Skutočnosť, že tento dom prežil vojny, zmeny režimov a postupný rozvoj mesta z neho robí skutočný poklad. Je to ako otvorená kniha o tom, ako si ľudia v roku 925 predstavovali moderné bývanie a ako chceli kombinovať funkciu s estetikou.

Ak sa ešte raz pozriete na celú vilu, skúste v nej nájsť harmóniu. Všimnite si, ako je jednopodlažná budova vložená do okolia, ako brizolitová omietka starne a ako stále vyžaruje duch svojej doby. Tam sa končí čas, ale stále nám rozpráva svoj príbeh. Je to príbeh o ambícii architekta Josef Štěpánek, o kreativite sochára Juliusa Pelikana a o osude, s ktorým sa zaoberal počas temných rokov okupácie.

Ďakujem, že ste sa so mnou zastavili v tomto špeciálnom dome. Dúfam, že ste mohli prísť na svetlo s jeho architektúrou a že ste sa zaujímali o príbeh ľudí, ktorí boli prepojení s týmto miestom. Teraz vás povzbudzujem, aby ste sa znovu pozreli na vilu, tentoraz svojím vlastným tempom. Prejdite sa okolo nej, vnímajte jej textúru a možno si predstavte, ako by interiérové vybavenie štúdií vyzeralo, keď Pelican robil svoje diela.

Teraz môžete naďalej objavovať krásu Olomoucu. Nová ulica má mnoho ďalších tajomstiev a zaujímavých miest, ktoré je potrebné zistiť. Prajem vám príjemnú prechádzku a mnoho nových podnetov. Dovidenia.