Staré Město Historické centrum

Staré Město zaberá plochu 129 hektárov a patrí medzi najťažšie časti Prahy 1. Na západe a na severe je ohraničená riekou Vltava, ktorá ju oddeľuje od Malej Strany a Holešovíc, zatiaľ čo na východe a juhu je priľahlá k Novému mestu. Vo svojej tesnej konštrukcii skrýva aj najmenší pražský okres Josefov a pripojený ostrov Streľba.

Územie dnešného Starého Mesta je obývané už od dávnych čias, ale prvé špecifické zmienky poukazujú na existenciu kmeňových jednotiek v 8. storočí. Prvé dokumenty kresťanskej architektúry v Prahe prišli z konca 9. storočia a už v 10. storočí sa Praha stal centrom Premioned State. Dôkazy hustého osídlenia brehov Vltavy poskytuje správa stredovekého kronika o ničivej povodni v roku 1118. Prvým významným stavebným úspechom bola výstavba kamenného mosta v roku 1172, ktorý nesie meno Judith, manželka kráľa Vladislava II.

Samotné vytvorenie Starého Mesta ako organizovanej mestskej jednotky sa uskutočnilo postupne v 13. storočí. Rozhodujúcim momentom bolo, keď medzi 1232 a 1234 vzniklo takzvané mesto Havel pre bavorských kupujúcich, ktoré založil kráľ menovaný lokátorom Eberharom. Po priamej pouličnej čiare, ktorú možno stále vidieť na Rytierskej ulici, boli mestské hradby odkryté. Rozširovaním ich k rieke Vltava bola celá oblasť neskoršieho Starého Mesta postupne opevnená. Pôvodne sa neorganizovaná osada pod ochranou hradieb rýchlo premenila na prepojené mestské telo. Až do roku 1287 pokračoval rozvoj, keď bolo mesto Havel zákonne prepojené so Starým mestom, ktoré vytvorilo jednu mestskú oblasť. Iba židovské getto a niektoré cirkevné majestátnosti zostali nezávislé.

Bezpečnosť a ekonomické výhody stredovekého života boli priťahované príkazmi: v prvej polovici 13. storočia bolo vytvorených šesť nových kláštorov, ktoré sa stali duchovnou a ekonomickou podporou. V 13. a 14. storočí mesto ovládala bohatá, prevažne nemecky hovoriaca elita, ale časom sa zmenila. Od druhej polovice 14. storočia získali remeselníci združenia čoraz väčší vplyv na administratívu. To isté obdobie viedlo k postupnej koncepcii mestskej kultúry. Rastúca dôvera mesta zodpovedala dovoleniu luxemburského kráľa Jána z roku 1338 postaviť vlastnú radnicu. Jej jadrom bol dom kupca Wolflin z kameňa na rohu Staromestského námestia, s ktorým sa neskôr spájala veža, kaplnka a známe Staromestské hodiny, ktoré sa v priebehu rokov stali jedným z najznámejších symbolov Prahy.

Keď Karel IV. založil Nové mesto v roku 1348, úloha Starého Mesta sa zmenila. Zatiaľ čo obe mestá usporiadali spoločné rady v širšom modernom období, Staré Město si už desaťročia udržiava svoju dominanciu. Koncom 14. storočia sa konalo zhromaždenie duchovného a intelektuálneho mieru, ktoré neskôr vyvrcholilo reformným hnutím. Týmto spôsobom Staré Město prestala byť iba hospodárskou a administratívnou jednotkou a stala sa centrom politických a myšlienkových zmien v strednej Európe. .