Usedlost čp. 79 Podstávkový dom

Usedlost čp. 79 v obci Kamenický Šenov je prevažne vrúbľovaný vidiecky dom s podstavcom z 3. štvrtiny 18. storočia. Objekt je významným príkladom ľudovej architektúry a od roku 1965 je zaradený do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.

O najstaršej histórii výstavby sú k dispozícii obmedzené správy. Je však zdokumentované, že v čase svojho vzniku bol región severného Sudety dôležitým centrom textilného a sklárskeho priemyslu. V európskom kontexte vyvrcholila v barokovom období a postupne sa stala klasicizmom.

Budova má obdĺžnikový plán rozšírený o dve podlažia. Prvý (P1) smeruje na ulicu Kostelní vrch. Prízemie je murované a zvisle naložené; Horné podlažie je užšie, kratšie a tiež murované zvislým debnením. Druhá príloha (P2) je orientovaná do záhrady, je tiež podlažná a pravdepodobne celá murovaná. Celá budova je pokrytá halibutovou strechou z Mansardu, v súčasnosti pokrytá šedým krytom z plochých štvorcových šupín.

Konštrukčné detaily pozostávajú z zvislých štítov s tyčami. Juhozápadná fasáda má na prízemí tri okenné osi a na podlahe je spodná podlaha staticky vystužená obväzmi. Stena severovýchodného štítu má dve okenné osi na oboch podlažiach a jej prízemie je postavené bez viditeľných obväzov. Kým stropy obytných miestností sú trámy, v prízemí sú zachované valcované klenby s lunetmi.

História vlastníctva odráža miestne hospodárske podmienky. V roku 1772 vlastnil dom obchodník so sklom Christian Weidlich a v roku 1781 ho získal Jakob Horn. V roku 1817 sa majiteľom stal mäsiar Anton Peterle. Stavbu následne vlastnil Johann Horn od roku 1850, Franz Wagner od roku 1879 a Josef Wagner od roku 1917. V roku 1925 kúpil dom Raimund Krebsm.

Vnútorné dispozičné riešenie prízemia zahŕňalo predsieň, z ktorej sú dvere do salónika, kuchyňa s prístupom do pivnice a miestnosť. Svetlo bolo spojené s menším svetlíkom, zatiaľ čo v prístave P2 bola prístreška a záchod. Podlaha tvorila predsieň s prístupom k dvom svetlám, kuchyňa s komorou nad pivnicou a strešným oknom. Prístavy slúžili predovšetkým ako dvere, chodby a sanitárne priestory.

Ochrana pamiatky budovy bola vyhlásená 3. mája 1958 a stavba bola následne zapísaná do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok 20. januára 1965. Súčasný stav z januára 2023 potvrdzuje zachovanie základnej štruktúry vrúbľovaného domu a jeho murovaného príslušenstva.

Tento majetok predstavuje autentický dokument vidieckej bytovej a remeselnej tradície regiónu. Jej návšteva ponúka možnosť študovať detaily barokovej ľudovej architektúry v pôvodnej lokalite.