Vinohradská tržnice Trh

Vitajte v srdci Prahy dva, v krásnej štvrti Vinohrady. Zastavte sa a nadýchnite sa. Stojíte pred budovou, ktorá nesie viac ako storočie pražskej histórie a je tichým svedkom transformácie tohto mesta. Pred vami je budova, ktorú mnohí z nás teraz poznajú pod názvom Pavilón, ale jej pôvodné meno a funkcie boli oveľa praktickejšie a úzko spojené s každodennými potrebami ľudí. Je to Vinohradská tržnice. Zastavte, rozhliadnite sa a vnímajte atmosféru tohto medzibloku, kde dnes mestský cestovný ruch spĺňa pokoj historickej architektúry.

Vráťme sa teraz spolu včas na úplný začiatok dvadsiateho storočia. Táto budova bola postavená v rokoch tisíc deväťsto jeden až tisíc deväťsto tri. V tom čase sa Vinohrady rýchlo rozvíjali, stali sa modernými štvrťami a mesto naliehavo potrebovalo nové, hygienické a priestranné miesto na predaj potravín. Preto bol architekt Antonín Turk poverený navrhovaním priestoru, ktorý by bol nielen plne funkčný, ale aj esteticky atraktívny a reprezentatívny. Predstavte si zhon a zhon v tom čase, vôňa čerstvých pečiva, zeleniny, ovocia a rôznych druhov mäsa ponúkaných miestnymi obchodníkmi každý deň. Bola to susedská tepna, miesto, kde sa ľudia stretli, vymenili si správy a kúpili si to najlepšie, čo ponúkala okolitá krajina.

Teraz venujte pozornosť samotnej forme stavby, ktorej v súčasnosti čelíte. Ak sa pozriete na celkový tvar a usporiadanie, uvidíte, že je to trojloďová bazilika hala. To je veľmi zaujímavý architektonický prvok. Znamená to, že budova má jednu hlavnú, vyššiu centrálnu časť a dve dolné bočné lode. Takéto riešenie nebolo vybrané náhodne. Táto konštrukcia zabezpečila oveľa lepšie osvetlenie vnútorných priestorov prirodzeným svetlom a zároveň umožnila lepší prietok vzduchu, čo bolo na trhu absolútne nevyhnutné na zachovanie čerstvosti tovaru. Celý štýl budovy je opísaný ako eklektický historický štýl. To znamená, že architekt Turk nebol viazaný iba jedným pravidlom, ale inšpiroval sa z rôznych historických období a spojil ich do jednej harmonickej jednotky, ktorá je ušľachtilá a stabilná. Pozrite sa na fasádu a uvidíte, ako táto budova dominuje priestoru v bloku a ako vytvára pocit uzavretého, bezpečného priestoru.

Ak sa pozriete bližšie k zdobeniu fasády, všimnite si dve pozoruhodné sochy. Tieto plastové prvky vytvoril umelec Vladimír Astl v roku tisícdeväťstotri, t.j. v roku, keď bola konštrukcia dokončená. Sú tu ľudia, ktorí si vytvorili dušu trhu a jeho každodenný život. Na jednej strane uvidíte ženu s hydinou a na druhej strane muža s rybami. Tieto postavy nie sú len ozdobou fasády, ale hlbokou pripomienkou toho, čo bola táto budova v jej jadre. Sú symbolom remesla, obchodu a práce. Keď sa na ne pozriete, skúste si predstaviť skutočných ľudí, ktorí sa tu stali pred sto rokmi s košíkmi a tovarom. Tieto detaily nám rozprávajú príbeh o bežnom živote ľudí v Prahe, ich potrebách a váhe kvality potravín a v tom čase spravodlivého obchodu.

Možno si myslíte, že trh bol v tom čase len obyčajnou sálou z kameňa a tehál, ale v skutočnosti to bol technologický zázrak jeho doby. Predstavte si, že na samom začiatku dvadsiateho storočia bola budova vybavená modernými elektrickými chladničkami a klimatizáciou. V čase, keď sa väčšina obyvateľov stále spoliehala na ľadové pivnice alebo rýchle predajný tovar, aby sa zabránilo kazeniu, Vinohradská tržnice bol absolútnym vrcholom modernej technológie. To umožnilo uchovávať potraviny v oveľa lepšom stave a zaručiť ich čerstvosť oveľa dlhšie. Tým sa trh stal jedným z najmodernejších a najžiadanejších miest v Prahe. Bolo to miesto, kde sa tradícia predaja na trhu stretla s najnovšími vedeckými poznatkami o skladovaní potravín.

Ale história budovy nebola len o prekvitaní a úspechu. Posuňme sa teraz v čase do roku tisíc deväťsto osemdesiatšesť. Tento rok bola budova zasiahnutá ničivým požiarom, ktorý zanechal hlboké stopy pri výstavbe a vzhľade budovy. Mohlo by sa zdať, že takáto udalosť je koncom budovy, ale vzhľadom na jej vysokú architektonickú hodnotu a význam pre okolie nebola stavba zbúraná. Naopak, v rokoch tisíc deväťsto deväťdesiatštyri až deväťdesiatpäť podstúpila rozsiahlu adaptáciu. Práve v tomto období transformácie sa budova začala nazývať Pavilón a jej funkcia sa zásadne zmenila. Miesto predaja potravín sa stalo modernou budovou slúžiacou ako obchodný dom. Bol to nový začiatok, ktorý vdýchol nový život do budovy a dovolil mu prežiť v novej ére.

Ďalším dôležitým míľnikom v modernej histórii bol rok dvetisíc trinásť. Obchod zameraný na moderné dizajny a estetiku tu bol otvorený ako súčasť veľkej výstavy moderných tvarov a štýlov. To dalo budove úplne nový súčasný rozmer. Praktický trh sa stal priestorom pre kreativitu a krásu. Je fascinujúce sledovať túto cestu od predaja rýb a hydiny cez ničivý oheň do súčasných galérií a obchodov s modernými predmetmi.

Dnes už nekupujeme čerstvé ryby alebo hydinu, ale Pavilón zostáva dôležitým a krásnym architektonickým prvkom našich Vinohradov. Je to skutočný most medzi praktickou, remeselnou minulosťou a tvorivou, estetickou prítomnosťou. Táto budova nás učí, že architektúra môže zmeniť svoju funkciu, ale jej duše a krása zostávajú.

Teraz vás pozývam, aby ste sa bližšie pozreli na budovu z vlastnej skúsenosti. Pozrite sa na okolie, znovu sa pozrite na sochy Vladimíra Astla a pokúste sa predstaviť si vo svojej mysli hluk, vôňu a zhon, ktorý tu existoval pred viac ako sto rokmi. Pocíť kontrast medzi tichým zámkom a históriou, ktorá stále dýcha v týchto stenách. Ďakujem, že ste ma sprevádzali na tejto krátkej ceste históriou Vinohradského trhu. Prajem vám príjemné pokračovanie v skúmaní skrytých kútov a krásy Prahy. Dovidenia.