Vysoká pec v Šindelové Ostatné

Drevená vysoká pec v Šindelová je technická pamiatka, ktorá sa nachádza v Krušných horách pri západnom okraji obce Šindelová v okrese Sokolov v Karlových Varoch. Jej história pochádza zo 14. storočia, kedy sa železné rudy začali ťažiť a spracovávať v regióne. Železná ruda ťažila z vyhynutých osád v dnešnej Rotave, Shindel, Vysoké Pec a Tis neďaleko Nedeku.

Ukázalo sa, že železná ruda ťažila a spracovávala od začiatku poľnohospodárskej a banskej kolonizácie v 13. storočí za vlády kráľa Václava I. Pomníky na počiatky tohto odvetvia zmizli, keďže sa časom podporovali nové technológie. Dôkazy o starších technologických zariadeniach buď úplne zmizli, alebo prešli významnými rekonštrukciami. Jednou z mála stálych technických pamiatok spojených s metalurgickou výrobou je drevná vysoká pec v Shindelová.

Pamätník je porovnateľný napríklad s mimoriadne dobre zachovanou pecou na spaľovanie dreva v Jins, Brdy, alebo s torziou starej taviarne u Adama v Blanensku. Prvá zmienka o železných šunkach v Shindelovej pochádza z polovice 14. storočia a súvisí s nadobudnutím práva na čítanie Plkom z Plkištejnu, vtedajším majiteľom panstva Jindrichovík. Rozšírenie výroby železa však nastalo až po poklese ťažby neželezných kovov za rudu koncom 16. storočia. Pravdepodobne to súviselo s vysokou spotrebou dreva na metalurgické účely, ktorého dodávka bola v minulosti primárne zameraná na ťažbu a spracovanie drahých kovových rúd, najmä striebra.

V Šindelová je rozšírenie výroby železa spojené s príchodom Nostice, do ktorého rúk bol majetok prevedený v roku 1627. Železnice Nestice, ktoré zahŕňali prevádzku v Shindelová a Rotava, boli v prevádzke do roku 1909, kedy sa uskutočnilo spojenie so železnicami Petzold v Nedeku. V roku 1839 bol v peciach postavený kovový mlyn. Ďalšia modernizácia komplexu huti sa uskutočnila v rokoch 1858-1859, keď vysoká pec s priľahlými budovami získala nový architektonický charakter.

Hospodárska kríza v 70. rokoch 20. storočia sa dostala aj do Shindelu. Vysoká pec na báze dreva na výrobu surového železa bola zastavená v roku 1873 pre neziskovosť, ale ostatné rastliny tam zostali, napr. mlyn z jemného plechu a zlievarne. Najmä výroba plechu sa ukázala ako životaschopná, a preto sa valcovne koncom 19. storočia zmodernizovali. Počas prvej svetovej vojny vyrábali škrupiny, plechovky a iné vojnové materiály. Počas prvej svetovej vojny bola spoločnosť jedinou v monarchii, ktorá vyrobila plechovku, z ktorej boli vyrobené všetky rakúske plechovky.

Kríza v 30. rokoch minulého storočia ukončila výrobu väčšiny výrobkov, pokračoval len mlyn na kovy. V Shindelová bola aj kovovo-kovová hamra a v prvej polovici 18. storočia sa začala cínom. Začiatky tejto technológie sú spojené s Krušnohořím. Ďalšie rozšírenie prevádzky sa uskutočnilo v 2. polovici 18. storočia, keď činnosť drevenej vysokej pece, pravdepodobne druhej, bola zdokumentovaná v roku 1757 a následná výstavba ďalšej handry na plechu.

Hlavné dôležité udalosti v histórii vysokej pece v Šindelová sú spojené s rokom 1818, keď bola postavená nová vysoká pec, ktorej trup sa zachoval. Novovybudovaná vysoká pec obsahovala 120 centrirov (približne 7400 kg) tavenia. Pece denne vyrobili 40 centimetrov (približne 2 450 kg) surového železa. Neďaleká druhá pec bola nahradená cínom a sprievodnými rastlinami. Samotná rúra mala vonkajší plášť vyrobený zo žulových blokov ťahaných oceľovými skrutkami. Jeho výška bola približne 11 m V budove vysokej pece bol postavený dúchadlo, nákladný výťah a kopec, všetky poháňané vodným kolesom.

Toto koleso poháňal aj stály krok na troske. Voda bola prinesená autom. Budova zlievarne bola prepojená s telom pece, kde sa odlievali bagety zo surového železa a hotové výrobky, ako napríklad liatinový sporák. Masívne kamenné krekry vo vonkajšej stene pece mali drevený kríž zlievarne. Na stavbách v okolí môžeme často stretnúť liatinové trosky.

Vysoká pec je 11 metrov vysoká v komore, reliéfne z kamenných blokov a na vrchole tehál a troskových blokov. V prednej časti je v peci výklenok, po ktorom nasledovalo rozšírenie zlievarne. Na pravej strane je druhý výklenok s ventilátorom. Za pecou je trup stavebnej prípravy stávky, postavený z rovnakého materiálu ako vlastná pec. Medzi týmito dvoma konštrukciami bol pohon s vodným kolesom riadiť strojové časti tyče, nad diskom je most na váženie pece.

Pamätník je chránený ako realitná kultúrna pamiatka Českej republiky od roku 1963. Od roku 1939 bola operácia obnovená na vojenské účely, výroba sa zastavila do 16. júna 1945. Po druhej svetovej vojne sa výroba už neobnovila a výrobné zariadenia boli demontované, čo znamenalo koniec miestnej hardvérovej tradície. Kým bola celá oblasť vyhlásená za kultúrnu pamiatku, využívala ju Národná podniková štátna farma, závod Dolná Niva. Zariadenie slúžilo ako seno a sklad. Po kolapse časti budovy sa uskutočnilo stavebné zameranie, ktoré zachytáva poslednú fázu technického, ale aj architektonického stavu. Počas dokončenia meracích prác bol majiteľ porovnávaný so zemou veľkou časťou komplexu. Zachoval iba vysoké pece na trupe vystavené zo žuly. Takmer nič nezostalo z priľahlých prístavov. Len zvyšky strojovne a budovy, kde bolo pôvodne umiestnené vodné koleso a krátky úsek pohonu sú zachované na stranách pece. Z budovy sa zachovalo len obvodové murovanie na úrovni koruny.

Dnes je spaľovacia pec v Šindelová dôležitou technickou pamiatkou, ktorá pripomína náročnú prácu bývalých obyvateľov Krušného hory. Jej história súvisí s expanziou výroby železa v regióne, ktorá sa začala v polovici 14. storočia. Pamätník je chránený ako skutočná kultúrna pamiatka Českej republiky a stojí za návštevu pre svoje jedinečné architektonické riešenie a historický význam.