zřícenina zámku Jištěrpy Zrúcanina

Zrúcanina zámku Jištěrpy, ktorý sa nachádza v obci Jištěrpy, časti obce Chotinuves v okrese Litoměřice, predstavuje pozostatky pôvodného renesančného zámku vybudovaného na základe starej pevnosti. Pozostatky tohto kedysi reprezentatívneho bydliska sú chránené ako kultúrna pamiatka Českej republiky od roku 1964.

Jištěrpy má bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku. Obec je pravdepodobne spomínaná v roku 1057, zatiaľ čo feudálna rezidencia, pevnosť Jištěrpy, sa najprv objavuje v písomných prameňoch z roku 1318 ako majetok muža menom Vyší. Miestne sídlo postupne vlastnilo niekoľko šľachtických rodín - najprv zástava z Jistlarpu, neskôr od roku 1417 do roku 1454 Peter z Lejena. Potom je zámok dávno stratený zo zachovaných správ - posledná zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1456.

Nový kvet prichádza začiatkom 16. storočia. Od roku 1528 do roku 1543 vlastnil Jištěrpy Zikmund z Blatna, po ktorom zdedil svojich synov Habart a Albrecht. Bol to Albrecht, ktorý začal ambicióznu rekonštrukciu starej pevnosti do renesančného zámku okolo roku 1589, ale nedokončil ju. V roku 1593 predal Jištěrpy Janovi Sezimovi z Ústí. Stavebné práce pokračovali po roku 1605 pod vedením Johna Sezimova syna Georgea Vilema. Ale prišiel o majetok v dôsledku post-biele horskej konfiškácie, a Jištěrpy sa tak stal majetkom jezuitského poriadku.

Počas jezuitov zažil zámok novú fázu využitia a stavebných úprav. V čase moru sa jezuiti presťahovali k vyučovaniu z Klementine v Prahe. História zámku roku 1680 bola neslávna, keď bol na nádvorí vydaný rozsudok smrti pre niekoľkých vodcov podriadenej vzbury. Okolo roku 1724 prešiel zámok barokovou rekonštrukciou za účasti architekta Kilián Ignác Dientzenhofer.

Po zrušení jezuitského poriadku v roku 1773 zámok rýchlo padol. Ekonomické využitie ho nezvratne poškodilo. V roku 1778 sa situácia zhoršila prítomnosť pruskej armády. Pokus premeniť sa na textilnú továreň zlyhal. Silne spustošená budova, ktorá už bola zničená, bola po 1806 demontovaná na stavebný materiál.

V čase svojej najväčšej slávy bol zámok Jizlarp štvorkrídlovou podlažnou budovou s klenbami na prízemí a na prvom poschodí. Pod budovou boli hlboké vínne pivnice, z ktorých niektoré sa zachovali dodnes. V prízemí sa nachádzala kuchyňa, jezuitská refektúra a stĺpová vstupná chodba. Na prvom poschodí bolo spojené kamenné schodisko a dominovala veľká sála s výzdobou erbu. Kvalita spracovania kameninových prvkov svedčí o finančných prostriedkoch určených na výstavbu. Zámok sprevádzala okrasná a produktívna záhrada s barokovou kaplnkou sv. Kiliána.

Dnes sa zachovalo len niekoľko úlomkov slávy minulosti - časť podozrivého so zosilnenými rohmi, pozostatky vínnych pivníc a niekoľko kameninových prvkov postavených do murárne dedinských budov. Zrúcanina teda zostáva svedectvom komplexnej histórie krajiny a ambícií, ktoré sa v priebehu storočí zmenili.