Eliášova dědičná štola Vodné dielo

Eliášova dědičná štola je odvodňovací stol pri Úsile v okrese České Budějovice, južné Čechy. Toto vodné dielo bolo použité na zníženie vody z baní v regióne Rudolfskej rudy a je dôležitým technickým objektom s históriou z konca 16. storočia.

Po zaplavení hlavných baní Rudolfov v roku 1570 bola baňa navrhnutá ako riešenie pre odvodnenie banských prác. Práca na jej opečiatkovaní sa začala 20. júla 1574 v deň sv. Eliáša. Po šiestich rokoch bola výstavba zastavená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, hoci bola takmer dokončená. Napriek záujmu Rožmberkov a majstrov Hradecu sa v roku 1584 dielo nepodarilo obnoviť a dielo sa začalo strácať.

V roku 1628, miestni obyvatelia Českých Budějovice začali s pečiatkou, ale kvôli neprofesionálnej realizácii, tam boli odchýlky od plánovaného smeru a stol sa zrútil na niekoľkých miestach. V roku 1725 bol vyčistený a napojený na chodbu sv. Floriana. Potom sa objavili aj ďalšie obraty, keď sa traja králi otočili k šachte Božej vôle v roku 1734 a šachty Cherry a Šalamúna boli vytláčané v roku 1763. V roku 1769 bol na prelome Panny Márie Víťazstva založený do baní pri Libníči v pasáži Božieho požehnania.

V 19. storočí hrádza len čiastočne plnila svoju funkciu, pretože niektoré banské oblasti boli pod úrovňou dedičnej bránice, ktorá si vyžadovala použitie čerpadiel. V 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa prelomu Panny Márie víťazstva rozšírilo na Hórus, zatiaľ čo v roku 1910 bola dokončená ďalšia pasáž. V roku 1932 bol stol upravený ako zdroj pitnej vody pre vodovodné potrubie České Budějovice, z ktorých väčšina pochádzala z chodby vedúcej z Hůru smerom na Libníč. Po dokončení nádrže Romov v roku 1978 sa už nepoužíval na zásobovanie vodou. Od 3. mája 1958 je táto budova registrovaná ako kultúrna pamiatka.

Súčasná 350 metrová trasa je otvorená od roku 2009 a vedie medzi Ovalom a Water Chute mimo Houry Strong Road. Pôvodná dĺžka mosta presiahla tri kilometre, ale jeho ďalšie predĺženie nie je možné vďaka mäsitosti, ktorú vykonáva armáda. Vzhľadom k tomu, že pôvodný vchod sa nachádza na súkromnom pozemku, bol pre návštevníkov postavený nový vchod. Cesta vedie asi päť metrov pod povrchom kovových chodníkov. Nízke stropy často nútia návštevníkov, aby sa výrazne ohýbali, zatiaľ čo strop je niekedy zdobený kropiacimi slamkami a hrnčekmi. Koniec úseku sa nachádza asi 15 metrov pod povrchom, odkiaľ stúpajú schody po rotunde.

Eliášova dědičná štola je cenným svedkom historického rozvoja baníctva a vodného hospodárstva v regióne. Jeho návšteva ponúka pohľad na technické riešenia minulosti a na jedinečné prírodné procesy v podzemí.