Evangelický kostel (Prostřední Suchá) Kostol

Evanjelický kostol v Prostřední Suchej, časti dnešného Havířova, je chrámom Sliezskej cirkvi evanjelickej augsburského vyznania. Vedľa kostola sa rozprestiera evanjelický cintorín s rozlohou 7589 štvorcových metrov. Farský zbor Sliezskej cirkvi evanjelickej augsburského vyznania v Havířove-Suchej je vlastníkom kostola aj cintorína.

Dejiny evanjelikov v Suchej siahajú do 16. storočia, keď sa miestna vrchnosť aj jej poddaní prihlásili k reformácii a postupne získali do svojej správy aj miestny kostol. Odobrali im ho 26. marca 1654, keď ho náboženská komisia zatvorila. Vrchnosť však veriacich naďalej podporovala – v rokoch 1654 až 1664 sa na zámku v Dolní Suchej skrýval evanjelický kazateľ Jan Pragenus a učiteľmi rodín Golkovských a Harasovských, majiteľov Horní Suchej, boli luteránski kňazi Samuel Fiducius a Alexander Pragenus. Po vydaní tolerančného patentu sa evanjelickí veriaci združili okolo nového chrámu v Bludoviciach. V roku 1852 vznikla v Suchej prvá evanjelická škola.

Založenie samostatného cintorína sa viaže k roku 1860. Evanjelici z Prostřední Suchej kúpili pozemok od Bernarda Kocura a zriadili evanjelickú cintorínsku obec. Cintorín ohradili dreveným plotom a postavili vstupnú bránu. Prvý pohreb sa tam uskutočnil už 12. novembra 1860. V roku 1872 vyrástla na cintoríne drevená kaplnka s vežou a tromi zvonmi; dva zvony zaobstarali súkromní mecenáši. Zvony však 31. júla 1916 zrekvirovala rakúska vláda na vojnové účely.

Dnešný kostol vznikol v dvoch etapách. V rokoch 1924 až 1925 nahradila drevenú kaplnku murovaná stavba, poňatá ako kaplnka so 156 miestami. Základný kameň posvätili 3. augusta 1924, hotovú stavbu 2. augusta 1925. O dvanásť rokov neskôr, v roku 1937, kaplnku prestavali na kostol – rozšírenie zahŕňalo dve bočné lode s emporami, oltárnu apsidu a zväčšený chór. Kapacita stúpla na 350 miest. Slávnostné posvätenie kostola sa uskutočnilo 28. novembra 1937. Posvätenie vykonal senior Oskar Michejda, kázeň mal farár Józef Nierostek z Poľského Tešína. V medzivojnovom období v zbore čulo pôsobili Zväz evanjelickej mládeže, mládežnícky spevácky zbor a Združenie evanjelických žien.

Po druhej svetovej vojne prevzal zbor pastor Jerzy Czyż, ktorý v roku 1946 zorganizoval prvú konfirmačnú prípravu. Samostatnosť farského zboru v Suchej úradne potvrdili 14. januára 1949. V tom istom roku si komunita zaobstarala organ, ktorý postavil kutnohorský organár Jan Tuček (opus 504), čiastočne zo súčastí staršieho organa zo slovenskej obce Veľké Bierovce. V päťdesiatych rokoch 20. storočia mal zbor okolo 3 500 veriacich.

Čoraz väčšou hrozbou sa však stávali následky banskej činnosti. Banské škody na budove kostola postupne odstraňovali, v ich dôsledku však padli dve budovy evanjelických škôl. Kostol spolu s cintorínom a okolitým terénom poklesol vplyvom poddolovania o viac ako 17 metrov. Štátny úrad prevzal cirkevné cintoríny do svojej správy začiatkom roka 1958. V osemdesiatych rokoch bolo pochovávanie na cintoríne zakázané. V roku 1991 prebehla rekultivácia cintorína a priestranstva pri kostole – časť cintorína totiž zaplavila voda, a tak bolo nutné rozobrať pomníky, navážať zeminu asi do výšky 4 metrov a hroby znovu postaviť. Okolo roku 1993 sa cintorín po dlhom úsilí znovu otvoril a vybudovali sa chodníky.