Homolka Sídlisko

Homolka je starobylý hrad nachádzajúci sa na východnom okraji Stehelčevsi v okrese Kladno. Táto archeologická pamiatka pochádza zo stredného eneolitu, kde bola obývaná obyvateľmi prírodnej kultúry, a je významná vďaka zložitým stavebným fázam a zdokumentovanému osídleniu.

Pevnosť bola obývaná členmi židovskej kultúry v centrálnej eneneol. Randenie tohto obdobia umožnilo keramické frakcie, najmä typické džbány s rohatými rukoväťami. Súčasťou keramiky bola aj kultúra sférického amforu a vuchedolanskej kultúry. V čase bronzu bola na kopci jedna chata obývaná členmi utenistickej kultúry. Po požiari, ku ktorému došlo krátko po výstavbe mladších opevnení, majetok pravdepodobne zmizol.

Stavba hradu obsahuje trojuholníkový plán na vrcholnej plošine 150 × 100 metrov. Sever a západ boli chránené strmými svahmi. Pri hľadaní obvodového opevnenia boli zdokumentované dve stavebné fázy. Po prvýkrát bola pevnosť obklopená palisadou, ktorej kolíky boli vsadené do 30 centimetrov širokého žľabu. Na južnej strane, kde je svah mäkší, boli opevnenia posilnené dvoma metrami širokými priekopami vytesanými v skale. Na hrade boli tri vchody. Jedna brána bola na južnej strane a druhá na severovýchodnom rohu opevnenia. Obe brány boli široké asi 2,5 metra a boli tvorené krídlami palisady vytiahnutej do a z hradu. Vchod do južnej brány bol tiež chránený predsadenou kolovou bariérou. Menší dvojitý gól na severnej strane umožnil najkratší prístup k zdroju vody.

Neskôr došlo k rozšíreniu hradu a súvisiacemu posilneniu opevnenia. Na severnej strane bola pridaná vonkajšia priekopa. Na južnej strane sa po svahu presunula nová stena. Jeho jadrá sa stali drevenou stenou párov zvislých kolíkov postavených od seba asi 2,5 metra, medzi ktorými boli vložené vodorovné koly. Na oboch stranách steny bola hliníková stena. V čase mladšej osady bolo 26 obytných budov sústredených pozdĺž steny identifikovaných archeologickým výskumom. Boli tam povrchové a hĺbkové objekty s približne štvorcovým pôdorysom, s rozmermi nie viac ako 6 metrov dlhými a 3 až 4 metre širokými. Jediná väčšia chata mala plán s rozmermi 8 × 5 metrov.

Zvyšky osady boli objavené koncom devätnásteho storočia. V rokoch 1929-1931 bol archeologický výskum vykonávaný expedíciou z Filadelfskej univerzity pod vedením V. J. Fewkese. V rokoch 1960-1961 uskutočnila spoločnosť R. W. Ehrich v spolupráci s Emiliou Pleslou ďalší výskum. Od roku 1967 je hrad chránený ako kultúrna pamiatka.

Vrch je zložený z algonkickej bridlice zo sútoku blata a leží v geomorfologickej jednotke Pražská plošina, podjednotka Kladen doska a okres Hostivická tabuľka. Kvapka nad dnom potoka Broodwater dosahuje 20 až 22 metrov.

Umiestnenie je dôležitým bodom pre pochopenie rozvoja pravekých osád a architektúry v tejto oblasti. Jej návšteva ponúka prehľad o živote ľudí v období eneolitického a bronzového veku.