Psychiatrická nemocnice Bohnice Budova nemocnice

Psychiatrická nemocnice Bohnice je veľkoryso koncipovaná secesná plocha 64 hektárov. Vyrastal v rokoch 1903 až 1916 na zelenej lúke v Prahe - Božnice podľa návrhu architekta Václava Roštápila. Dominantou tohto historického komplexu je kostol sv. Václava a hlavná administratívna budova, ktorá pripomína barokový hrad. Zariadenie bolo navrhnuté ako najmodernejšie a najväčšie svojho druhu v Rakúsku-Maďarsko. Dnes sa používa na liečbu psychiatrických chorôb a jeho veľký park je plne otvorený verejnosti.

Začiatkom 20. storočia prebiehal rozvoj industrializácie v českých krajinách. To spôsobilo zhoršenie sociálnych podmienok obyvateľstva a rastúcu potrebu postelí, najmä v Prahe. Regionálny výbor Českej republiky sa preto na základe rozhodnutia z 12. novembra 1903 rozhodol vybudovať novú inštitúciu pre chorých. Za týmto účelom kúpil veľký pozemok s poľami a priľahlými šimickými hájmi v Bojniciach pri Prahe. Založenie sa začalo ako pobočka pražského inštitútu v Charlese. V roku 1904 sem prišli prví pacienti, ktorí vykonávali pomocné práce. Dňa 28. apríla 1909 bol založený samostatný kráľovský český regionálny inštitút pre duševne chorých v Čechách.

Výstavba celého komplexu sa uskutočnila v rokoch 1906 až 1912. Celkovo 28 liečebných pavilónov a množstvo operačných objektov vtedy rástli. Architektonické riešenie administratívnej budovy, kostola a víl v južnej časti pripravil Václav Roštlapil. Systém Pavilion umožnil výnimočnú diferenciáciu pacientov počas ich obdobia podľa povahy ich ťažkostí. Zahŕňali tichých pacientov, lôžka, infekčné operácie a zločincov. Súčasťou komplexu bola elektráreň, vodné džemy, čerpacie stanice úžitkovej vody z Vltavy a hospodárske zariadenia. Vďaka tomu bol inštitút navrhnutý ako sebestačné mesto.

Objekt vlastnil Regionálny výbor Čiech. Prvým riaditeľom sa stal MUDr. Jan Hraše, po ktorom prevzal vedenie MUDr. Bohuslav Hellich. Počas prvej svetovej vojny slúžili niektoré pavilóny ako vojenský Lazaret, napríklad ako evakuovaný duševne chorý taliansky trojzubec. Počet pacientov sa v tom čase dočasne zvýšil na 2 186. Medzi dvoma svetovými vojnami sa kapacita ďalej rozšíril a v roku 1938 sa inštitúcia dostala do historického maxima 2 567 pacientov. Počas nacistickej okupácie v rokoch 1939 až 1945 sa starostlivosť spomalila a oblasť dostala ľudí z poškodenej nemocnice v Dobrány a zo zrušeného zariadenia v nemeckom Brode.

Kľúčovým prvkom fungovania bolo počiatočné zapojenie pacientov do pracovného procesu. Pracovali v poľnohospodárstve, záhradníctve, údržbe parkov, kuchyni alebo dielni, čo malo veľký terapeutický význam. Tam bol tiež hudobný zbor a neskôr divadlo. Samotná obec Bohnice sa stala súčasťou Prahy v roku 1922. V ľudovom jazyku sa slovo Bohnice začalo používať ako symbolický termín pre mentálnu inštitúciu alebo psychiatrickú inštitúciu.

V súčasnosti ponúka komplex komplexnú starostlivosť o duševné zdravie dospelých, detí a seniorov, ako aj liečbu závislosti. Divadlo Za plotom, V. stĺpový klub a socioterapeutická farma sa nachádzajú v priestoroch pôvodnej farmy, ktorá poskytuje pracovnú terapiu a hipoterapiu. Architektonické cenné pavilóny sú vysadené v dospelom parku. Je voľne prístupný verejnosti a poskytuje tiché prostredie pre prechádzky.

Návšteva tejto historickej oblasti odhaľuje jedinečnú kombináciu veľkorysého mestského plánu začiatku 20. storočia, kvalitnej secesnej architektúry a stále fungujúceho terapeutického prostredia. Prechádzka parkom ponúka jedinečnú príležitosť spoznať miesto, ktoré slúži svojmu pôvodnému účelu už celé generácie a zároveň tvorí neoddeliteľnú súčasť kultúrnej krajiny Prahy.