Ředitelství pošt a telegrafů Radnica

Vitajte v Pardubice. Stojíte priamo v časti mesta Zelené Předměstí a tesne pred vašimi očami stojí jedna z najdôležitejších budov v tomto okrese. Než pôjdeme do hlbšieho skúmania, nechajte sa chvíľu stáť a vnímajte celkovú atmosféru tohto miesta. Pozri sa na túto budovu. Cíťte jeho prítomnosť, jej čistotu a zvláštnu silu, ktorú z nej vyžaruje. Ředitelství pošt a telegrafů stojí pred vami. Je to budova, ktorá v nej nesie ducha doby, kedy sa svet zmenil, keď sa ľudia tešili na nové technológie a keď architektúra prestala byť len ťažkou hmotou a stala sa vyjadrením novej, slobodnej éry. Táto budova nie je len oficiálnou budovou, je symbolom pokroku, ktorý v týchto rokoch tak silne ovládal ľudskú myseľ.

Vráťme sa teraz spolu do času, keď tieto prvé kamene a tehly začali ležať. Predstavte si atmosféru medzi tisíc a deväťsto dvadsaťdva tri a tisíc deväťsto dvadsať päť. Bol to čas veľkej zmeny a veľkej nádeje. Práve v tomto období bolo toto miesto vytvorené tak, aby slúžilo najdôležitejšiemu - aby sa zabezpečilo spojenie medzi ľuďmi. Pošta a telegraf boli v tom čase nervy spoločnosti, spôsob, akým sa informácie šíria po celom svete. Aby však bola konštrukcia taká dôležitá, bolo potrebné vybrať si tie najlepšie a najviditeľnejšie mysle. Bola tu veľká architektonická súťaž, v ktorej vyhral mladý a veľmi schopný architekt Ladislav Machoň z Prahy. Jeho návrh bol taký silný a presný, že ho nebolo možné prehliadnuť. Táto budova však nie je dielom len jedného muža. Miestny expert Bóža Dvořák významne prispel k svojmu výslednému tvaru a k tomu, ako sa jednotlivé priestory nachádzajú vo vnútri. Práve pripravil tie dôležité kresby, ktoré umožnili, aby sa z videnia stala skutočná, funkčná a krásna realita.

Teraz venujte pozornosť samotnej architektúre, ktorú teraz pozorujete. Ak sa pozriete na budovu z určitého uhla, všimnete si niečo veľmi špecifické. Jej pôdorys pripomína písmeno L. Tento tvar nebol vybraný náhodne alebo len pre estetický dojem. Architekti sa rozhodli, že budova verne skopíruje líniu bývalých mestských hradieb. Je to fascinujúci spôsob ako spojiť novú, modernú architektúru s históriou tohto miesta. Budova sa nesnaží prepísať minulosť, ale ju klinovať a pracovať s ňou. Týmto spôsobom táto budova získa svoju úplne jedinečnú identitu. Je to kombinácia starej mestskej obrany a novej, otvorenej a funkčnej éry. Cítite, ako sa tieto čiary pohybujú a spájajú s okolitým priestorom. Hoci sa čas mení a svet okolo nás sa neustále mení, táto budova si zachovala svoju pevnú a jasnú podobu. Jeho význam pre mesto bol taký veľký, že už v roku tisíc deväťsto šesťdesiatštyri bolo oficiálne vyhlásených za kultúrnu pamiatku. A hoci budova stála takmer sto rokov, v roku dvetisícjeden, prešla veľmi rozsiahlou obnovou svojej vonkajšej časti, aby mohla opäť žiariť vo všetkej svojej kráse a rozžiariť svoju tvár tak, ako ju pôvodne navrhli autori.

Keď hovoríme o ľuďoch, ktorí vytvorili túto prácu, musíme si uvedomiť, aký dôležitý bol ich vzťah k vesmíru. Ladislav Machoň bol muž, ktorý sa nebojí, takže nebol statočný v tom, čo moderný štýl znamená. Jeho práca v Prahe a tu v Pardubiciach ukazuje, koľko architektúry sa podarilo posunúť dopredu. Bóža Dvořák zase predstavuje potrebnú spojovaciu silu medzi veľkým, tučným videním a praktickou potrebou skutočne využívať priestor pre ľudí. Spoločne vytvorili dielo, ktoré teraz vnímame ako jeden pevný a nerozlučný celok.

A teraz vám poviem niečo, čo vás môže prekvapiť, ak sa niekedy rozhodnete vstúpiť do interiéru tejto budovy. Aj keď sa zdá byť prísny, čistý a veľmi funkčný zvonku, vnútri je skutočný poklad, ktorý nesie prvok tajomstva. V interiéri nájdete pár mramorových sôch. Ale nie sú to obyčajné sochy. Sú to stvorenia zo staroveku, praveku, konkrétne zuby. Predstavte si nečakaný kontrast. Vstupujete do moderného geometrického prostredia, kde je počuť len vašu prechádzku a zrazu narazíte na tieto obrovské, staroveké stvorenia. Tieto sochy sú vyrobené vo veľmi špecifickom štýle, ktorý bol v tom čase veľmi populárny, štýl s výraznými geometrickými tvarmi a čistými líniami. Predstavte si krásu - tvrdý, studený mramor a tieto mocné tvory, ktoré vytrvávajú v tichosti a dávajú miesto pocit nečakanej šľachty. Je to ako história krajiny, najstaršia, sa stretáva s históriou moderného mesta.

Dúfam, že tento stručný pohľad na Ředitelství pošt a telegrafů vás aspoň trochu inšpiroval a že ste si teraz lepšie predstavili, čo je v týchto stenách. Táto budova je živým svedkom histórie, ktorá stále stojí a čaká na ostatných pozorovateľov, aby videli viac ako tehly a sadry. Takže pokračujte v prechádzke po zelenom predmestí, pozrite sa okolo seba a nechajte sa uniesť krásou Pardubice. Ďakujem vám za pozornosť a prajem vám krásny zvyšok dňa pri ďalšom objave nášho mesta.