Staré Zámky Hradisko

Staré Zámky sú archeologické náleziská v Brne-Líšni. Je významným opevnením od konca neolitu do začiatku 11. storočia. Lokalita leží na skalnatom ostrove v južnej časti Moravského krasu a je považovaná za priameho predchodcu Brna.

Osada sa začala v 5. až 4. tisícročí pred n. l. Potvrdzujú to nálezy keramiky od neskorého neolitu po skorý eneolit. V priebehu eneolitu sa tu usadili ľudia kultúry ružovkastých pohárov a neskôr nositelia kultúry konzervami. Vtedy bol postavený husto postavený pozemok obklopený obranným balvanom a priekopou. Presídlenie sa uskutočnilo v rôznych časoch počas bronzového, latinského a skorého hnutia národov.

Rozloha cca 13 hektárov sa nachádza na lepenom skalnom poli, ktoré je obklopené riekou z troch strán. Územie sa rozdelí na centrálnu časť a predplatenú časť. Prvou je trojuholníková plocha s rozlohou približne 4,5 hektára. Bol opevnený po celom obvode, okrem brány v severovýchodnej časti, ktorá slúžila na prístup k vode. Na severozápade sa podlaha oddelila od bariéry brnenia. V období Grand Moravčania bola hliníková stena s drevenou palisádou. Neskôr tu bola masívna opevnenia, kabínové budovy, veľkolepé nádvorie s 10 metrovou drevenou strážnou vežou a pravdepodobne kostol. Na poli je ešte 320 metrov dlhá časť vonkajšieho múru v lese Halegletunia. Okolie presahuje 2 až 2,5 metra a susedí s dvojmetrovou priekopou.

V 19. storočí vlastnil pozemok gróf Belcredi. V roku 1875 prvýkrát zverejnil poznatky získané z poľnohospodárskych prác. Prvý archeologický výskum v 80. rokoch 20. storočia uskutočnil Jan Knies, po ňom nasledovali Martin Kříž a Innocenc Ladislav Červinka. Od roku 1948 do roku 1965 prebiehal systematický výskum pod vedením Josefa Poulika, Anny Medunovej a Čeňky Stane z Archeologického inštitútu Československej akadémie vied.

Najväčší kvet pevnosti sa dosiahol v čase Veľkého Kráľovstva. Vďaka svojej strategickej polohe na prepojení medzi centrálnymi oblasťami štátu a železnými taviarňami v Moravskom krase sa stala jedným z jeho hlavných centier. V tomto čase boli priestory predplatené na pohrebné účely. Koniec veľkej Moravskej éry sa vyznačoval ničivým požiarom a násilnou inváziou nepriateľských vojsk, ako to videli nájdené šípky. Opevnenie bolo následne v menšej miere obnovené a hrad fungoval do konca 10. storočia. Medzi dokumentované nálezy patria mramorové korálky, medené predmety alebo kostné pásy.

V roku 1966 bola lokalita vyhlásená za štátnu archeologickú rezerváciu, od roku 1989 je archeologická pamiatka. Pamätník umožňuje štúdium kontinuity ľudskej osady v strategickej krajine neďaleko rieky.

Staré Zámky je kľúčovým miestom pre pochopenie skorej histórie Brna a Moravy. Návšteva webu vám umožní zblízka vidieť stopy starovekých kultúr v prírodnom teréne.