Dvorana Glauberových pramenů Vila

Dvorana Glauberových pramenů je reprezentačný kúpeľný pavilón stojaci vo Františkovom Kúpeľnom parku juhovýchodne od námestia mieru. Táto pamätná chránená budova z roku 1930 je jednou z kľúčových stavieb, ktoré počas dvadsiateho storočia formovali kúpele. Ešte pred prvou svetovou vojnou bolo jasné, že prírodné zdroje minerálnej vody nestačia na rastúci počet návštevníkov - viac ako sa zdvojnásobili v rokoch 1900 až 1911 zo 7 606 na 16 086.

Po vojne sa rada mesta rozhodla hľadať nové zdroje. V roku 1919 vtedajší centrálny inšpektor liečivých prameňov Dr Josef Knett z Viedne predložil plán hlbokých studní, ktoré by mali objaviť nové liečivé pramene s vysokým obsahom oxidu uhličitého. Mestská rada návrh schválila bez sémantiky. Vrty bol realizovaný G. Rumpelom A. G. z Teplice-Shanovej a v roku 1920 bol úspešný: objavili sa tri nové pramene - kostol, Glauber III a Glauber IV. Najmä zdroj Glauber IV, ktorý sa našiel v hĺbke 92 metrov, sa vyznačuje výnimočne vysokým obsahom soli Glauber.

Po prvých studniach v roku 1923 sa prírode podarilo vybudovať základné zázemie - malý drevený pavilón vo švajčiarskom štýle. S rastúcim záujmom hostí však mestská rada cítila potrebu reprezentatívnejšej budovy. V roku 1927 sa rozhodla vydať architektonickú súťaž. Do finále vstúpili projekty sokolovského architekta Heinricha Scherrera a miestneho staviteľa Ernst Engelhardt. Mestská rada 8. novembra 1928 zvolila za víťaza Engelhardtov návrh. Stavebné práce vykonali Prosch a Engelhardt, budova bola dokončená v roku 1930.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 29. mája 1930 v deň Vzostupu Pána. Slávnostný prejav predniesol primátor Dr. Franz Indra, vysvätenie budovy uskutočnil miestny farár Friedrich Kindermann. Sála bola vedená vzdialenejšou pružinou kostola.

Architektonické je to nová klasicistická budova s prvkami moderného, umeleckého deko a kryštalického expresionizmu. Jej inšpiratívnym zdrojom je staroveká chrámová architektúra s prvkami egyptskej ríše. Budova má obdĺžnikový pôdorys s konkávne ohýbané rohy a dominuje stĺp porticus so štítom. Interiér pôsobí ako dojem starobylej sály - voľne stojace konzervované stĺpy podporujú roviny pri stenách, a v strede stĺpy stúpajú k masívnej kupole. Priestor je osvetlený oknami a horným osvetlením v tambure, čo mu dáva basilický charakter.

Budova je zdobená dielami sochára Cheb Adolf Mayerl. V timpanóne fasády vo veľkosti života je žulová socha, ktorá predstavuje liečivú silu prameňov. V interiéri sú štyri bronzové vázy v štýle art deco medzi stĺpmi.

Dvorana slúžila nielen na pitie, ale aj ako priestor na výstavy. V roku 1975 bola výstava akváriových rýb, v roku 1976 prednášky o liečbe srdcových a cievnych ochorení. Počas 200-ročnej slávnosti Františková Lázne v roku 1993 usporiadala výstavu o histórii mesta. Stavba bola zrekonštruovaná v roku 2018. Do dnešného dňa je aj naďalej dôležitou súčasťou kúpeľného areálu a víta tak terapeutických hostí, ako aj návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o architektúru a históriu Františkovy Lázní.