Sousoší Kalvárie / svatého Vavřince a Donáta Súsošie

Vitajte v obci Sedliště. Zastavte sa na chvíľu, nadýchnite sa a cítiť pokoj tohto miesta. Práve teraz stojíte pred pieskovcovou sochou Kalvárie, ktorá je tichým svedkom histórie zdobenia krajiny po ceste zo Starých hradov do Bystříc. Ak sa na neho pozriete prvýkrát, možno vás zaujíma jeho zvláštna forma a pocit, že v tomto priestore niečo chýba. Je to pieskovcová budova, ktorá vystupuje nad okolitým terénom a vznieti ducha doby, keď umenie bolo neoddeliteľnou súčasťou každej cesty a každej dediny.

Pozrime sa spolu na to, čo vidíš priamo pred tebou. Celá plocha sochy je nastavená do hraničného priestoru, ktorý je postavený na šiestich pieskovcových stupňoch. Tieto stupne vytvárajú prirodzený vzostup na prípravu návštevníka na splnenie posvätného obrazu. Pieskovec, z ktorého je celá budova vyrezávaná, je materiál typický pre naše regióny, v ktorom sochári dokázali zachytiť jemnosť a monumentalitu. Všimnite si, ako sa tento kameň s postupným starnutím mení a ako doň vytesal stopy desiatich rokov vetra a dažďa.

Teraz venujte pozornosť spodnej časti budovy. Pozrite sa na dvojstupňový slint, ktorý nesie celú základňu. Práve tu je jeden z najcennejších detailov, ktoré by ste mohli prehliadnuť, ak by ste len tak išli okolo. Tam je polychrómový reliéf, rez v kameni, ktorý bol pôvodne zdobený farebne. To ukazuje anjel drží meč a štít v rukách. Predstavte si, ako tieto farby zažiarili v čase vzniku a ako priťahovali pozornosť pútnikov a miestnych obyvateľov. Anjel s mečom a štítom nie je len ozdobou, ale aj symbolom ochrany a duchovnej sily.

Aby sme pochopili, prečo tu táto práca dokonca stojí, musíme sa vrátiť späť viac ako dve storočia v čase. Rok je 765. V tom čase zažilo okolie Jičína a Turnova skutočný kvitnúci barokového umenia. Barok bol štýl plný emócií, dynamiky a túžob po veľkosti. Počas tohto obdobia bola táto socha vytvorená v Sedliste. Jeho autorom bol Turnov sochár František Fiala. Bol majstrom svojho remesla, ktorý mohol vyvolať pocit pohybu a života v tvrdom kameni. Ak by ste mali možnosť obísť základňu a pozrieť sa na jej chrbát, našli by ste potvrdenie autorstva, pretože František Fiala tu nechal svoje meno.

Teraz sa skúste na chvíľu zavrieť oči a predstavte si, ako toto miesto vyzeralo v roku 765. Pedestál nebol prázdny. Stál na nej dve ušľachtilé sochy svätých, Donat a Vavríce. Boli to dôležití svätí, ktorí v ľudskej múdrosti predstavovali ochranu pred búrkami a skúškami viery. Celá oblasť slúžila ako komplexný náboženský obraz, ktorý mal byť pripomienkou utrpenia a nádeje. Svätý Donat a Svätý Vavřinec spolu s anjelom na slíne vytvorili harmonický celok, ktorý pôsobil ako maják viery a krásy v rovinách obce Sedliště.

Tu sa však stretávame s jedným z najväčších záhad a smutných príbehov tohto miesta. Ako ste si možno všimli, sochy Sv. Donata a Sv. Vavríce tu dnes nie sú. Kam išli? História nám hovorí, že niekedy po roku bolo presunutých sedemstošesťdesiatpäť z týchto dvoch čísel. Ale nezmizli do zabudnutia, ale našli nové útočisko na hrade v Starom hrade. Je fascinujúce myslieť si, že jedna časť diela zostala tu, v otvorenom priestore, vystavená všetkým prvkom, zatiaľ čo druhá časť sa presunula do chránených priestorov hradu, kde sa stala súčasťou ušľachtilej zbierky.

Toto rozloženie sochy vytvára špeciálnu atmosféru. Vďaka prázdnote nad úľavou anjela z polychrómu premýšľame o pominuteľnosti a o tom, ako sa v priebehu storočí zmenilo vnímanie umenia. To, čo bolo pôvodne jedným z celkových určených pre verejnosť, sa rozpadlo na kúsky. Pre nás návštevníkov však môže byť zaujímavá táto neúplnosť. Núti nás zapojiť sa do fantázie a hľadať spojenie medzi touto pieskovcovou základňou v Sedliste a sochami, ktoré teraz odpočívajú v hrade.

Ak sa ešte raz pozriete na tých šesť stupňov pieskovca, pamätajte, že každý z nich predstavuje cestu hore. Barokový koncept bol často o symbolizme vzostupu k božstvu alebo vyššej pravde. František Fiala nielenže svojím dielom vytvoril náboženskú pamiatku, ale do krajiny, ktorá trvala stáročia, dal kúsok Turnovského umenia. Je obdivuhodné, že napriek strate hlavných plastík, tohto základu a drobného farebného anjela s mečom, stále strážia cestu z hradov do Bystrice.

Pohľad na túto sochu nám pripomína, ako úzko bola v osemnástom storočí prepojená viera, umenie a krajina. Sochár nebol len remeselník, ale aj rozprávač v kameňoch. A aj keď je tento príbeh dnes rozdelený na dve miesta, stále cítime silu barokového obdobia a majstrovstiev Franz Fiala.

Predtým, než sa rozlúčime, navrhujem, aby ste znovu prebudovali celý priestor. Cítite textúru pieskovca pod prstami, ak to okolie dovolí, a znovu sa pozrite na detaily štítu a meča v rukách anjela. Skúste si predstaviť, ako by stretnutie s týmito dvoma svätými vyzeralo, keby tu stále stáli. Možno vás táto myšlienka inšpiruje navštíviť hrad v Starom hrade pri ďalšej príležitosti a nájsť chýbajúce časti tohto pieskovca puzzle.

Ďakujeme, že ste s nami strávili čas na tomto tichom pamätníku. Dúfame, že ste pocítili spojenie s históriou regiónu Jicin a Turnov a že vás fascinovala práca majstra Turnova. Pozývame vás ďalej skúmať okolie a pokračovať v ceste. Nechajte sa viesť prírodou a hľadajte ďalšie skryté stopy minulosti, ktoré vás čakajú v tejto krásnej oblasti. Šťastnú cestu a ja sa rozlúčim s históriou.