Tři věže vápenných pecí Vápenec

Torza Tri veže vápencových pecí číslo III, IV a V., ktoré stoja na katastrálnom území Kročehlavy a Kladno, predstavujú dôležitú technickú pamiatku priemyselnej architektúry z obdobia prvej republiky. Tieto šachtové pece boli vybudované v rokoch 1927 až 1929 na južnom okraji Vojtěšských huti podľa návrhu profesora Henryho Šáreka pre Pražskú železnú spoločnosť. Ich celková výška viac ako 30 metrov a jedinečné technické riešenia slúžili na spaľovanie vápenca, ktorý bol potrebný na efektívnu výrobu surového železa.

Tento pamätník a jeho špecifické technologické funkcie úzko súvisia s medzivojnovým obdobím, keď Kladno zaznamenal intenzívne úsilie o modernizáciu v ťažkom priemysle a oceliarskom priemysle. Vo vysokých peciach Vojtěšských huti sa používala železná ruda Nucchi. Jej roztavenie vyžadovalo veľké množstvo vápenca. Disociácia vápenca na oxid vápenatý a oxid uhličitý je silnou endotermickou reakciou, pričom približne 500 kg koksu sa vyžaduje na tonu vápenca. Profesor Jindřich Šárek navrhol znížiť spotrebu koksu tým, že doručí určité množstvo spáleného vápenca na priechod. Lacný vysokopecný plyn bol použitý na jeho spálenie v šachtovej peci. Po úspešnom overení v malej šachtovej peci a prevádzkových testoch sa spoločnosť Prague Iron Company pripojila k výstavbe štyroch veľkých šachtových pecí. Projekt vyvinula spoločnosť Oberschleisische-Industrie-Bau A.G. z Gleiwitzu a výstavbu realizovala pražská spoločnosť Pittel & Brausewitter. S postupným rozširovaním výroby surového železa bola v roku 1940 pridaná ďalšia šachtová pec.

Z hľadiska konštrukcie pozostával komplex z masívnych železných betónových podložiek a vlastných valcových pecí. Násypky boli umiestnené pod vlnou poľa. Ich železno-betónové komory boli dlhé 12 metrov a široké 10,6 metra v korune, každá má objem 284 kubických metrov. Cez bunkre boli stopy, vďaka ktorým sa vápenec rozlial priamo z vagónov. Vápenaté pece sú založené na spoločnom železobetónovom základe. Valcový monolitický železobetónový základ každej pece sa meria vo výške 8,63 metra a pozostáva zo šiestich podpier pripojených v hornej časti krúžku. Základ je namontovaný valcovou časťou a na ňom štyri valcové komorové kužele, ktoré sa postupne zmenšujú. Celková výška pece je 31 430 metrov, vnútorný hriadeľ má priemer šesť metrov a objem pece bol 264 kubických metrov. Vnútri pece boli reliéfne šamotové tehly a vonku bol spálený červený murovaný zvonček. Vonkajšia stena je na niekoľkých miestach vytiahnutá oceľovými pásmi. Súčasťou tejto operácie bol aj samostatný výťahový systém, kde plnené košík šiel až k bokom a vyšiel sem. Vysokopecný plyn bol zavedený do kanála kruhového plynu vo výške 13 metrov a horiaca plocha vápna bola distribuovaná cez prieduchy, zatiaľ čo vzduch prúdil cez otvory na vonkajšej strane pece nad plynovými prieduchmi.

Celé zariadenie vlastnila pražská železná spoločnosť. Prevádzka tohto odvetvia bola priamo spojená s prevádzkou taviarne Kladno do roku 1975. Výroba surového železa v Kladne bola zastavená a výroba spáleného vápenca sa skončila. V nasledujúcich rokoch došlo v tejto oblasti k veľkým zmenám. Vápencové pece číslo I a II boli zbúrané. Zostávajúce tri pece postupne stratili svoje technologické zariadenia, mosty a stoja až do roku 1997.

Historický význam budovy zdôrazňujú kľúčové roky. Rok 1927 priniesol začiatok výstavby štyroch veľkých hriadeľových pecí, ktoré boli podľa návrhu profesora Henryho Šáreka dokončené v roku 1929. Piata pec vyrástla v roku 1940 a produkcia vápenca bola v roku 1975 tichá a v roku 2008 Ministerstvo kultúry Českej republiky vyhlásilo zostávajúce trup vápencových pecí číslo III., IV a V. kultúrnymi pamiatkami Českej republiky.

Dnes sa tieto trupy nachádzajú na južnom okraji Vojtěšských huti v tesnej blízkosti železničnej stanice Kladenskodic. Hoci stratil svoje pôvodné technologické vybavenie, predstavuje jedinečný a monumentálny dôkaz pokročilej priemyselnej architektúry medzivojnového obdobia. Návšteva tohto miesta ponúka náučný pohľad na históriu českej metalurgie a strojárskeho umenia, ktoré v minulosti tvorili ekonomickú chrbticu regiónu.